Azda takto by sa dala najlepšie charakterizovať krajina, v ktorej sme spolu s kolegyňou Ing. Zuzanou Matiašovou pracovne strávili časť letných prázdnin.
Program letnej školy na tému Ekonomické nástroje a trvalo udržateľný rozvoj bol dosť nabitý, absolvovali sme aj niekoľko exkurzií po rôznych fínskych podnikoch. Napriek tomu sme si našli čas aj na množstvo výletov do krásnej a divokej fínskej prírody či na prehliadku fínskych miest, v ktorých sa pár mesiacov pred našou návštevou konali majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, odkiaľ si Slovensko priviezlo bronz.
Krajina tisícich jazier
Na prvý pohľad môže Fínsko pôsobiť ako jedna veľká palacinka. Takmer celé územie je rovinaté, miestami však objavíme aj pahorky alebo vrchoviny. Na severe územia, v ďalekom Laponsku, nájdeme aj hory, ktoré sa však s nadmorskou výškou našich slovenských určite porovnať nedajú. Veď najvyšší vrch Fínska - Haltiatunturi dosahuje iba 1324 metrov nad morom. Fínsko sa však môže pochváliť inými pokladmi. Svojimi jazerami a divokými riekami plnými lososov, pstruhov či iných rýb. V skutočnosti by sme tu nenašli tisíc jazier, ale mnohonásobne viac. Voda v nich býva zafarbená do hneda, čo je spôsobené rašelinou, je však vždy čistá. Vďaka nesmierne teplému letu boli jazerá vyhriate tak, že aj našinec by si v nich pokojne zaplával.
Lesy - fínske bohatstvo
Šum smrekov či briez, vôňa borovíc, osvieženie núkajúce čučoriedky a brusnice, to všetko neodmysliteľne patrí k prechádzkam chodníkmi všadeprítomnej tajgy. Fíni sa starajú o svoje lesy naozaj vzorne, využívajú pritom úplne všetko, čo im lesy núkajú. Okrem dreva na výrobu nábytku alebo papiera využívajú odpadovú biomasu na získavanie energie. Fínsko patrí medzi svetových lídrov vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie.
Akí vlastne sú?
Na túto otázku by sa dalo odpovedať asi celkom jednoducho. Fíni sú typickí severania so všetkým, čo k tomu patrí. Nie je pravda, že by boli chladní. Keď sa stretnete so svojimi známymi, ktorých ste už dávno nevideli alebo sa spoznávate s novými ľuďmi, vždy sa na vás milo usmejú, pozvú vás na návštevu a štedro pohostia. Svoje emócie však neprejavujú tak výrazne, ako je to zvykom u nás. Nedokážu sa hnevať, naopak, vedia byť veľmi vtipní a šíriť dobrú náladu. Ďalšou črtou tohto severského národa je veľmi pozitívny vzťah k životnému prostrediu. Lesy či mestá sú veľmi čisté, voda vo väčšine jazier je dokonca pitná! Fíni sa dobre starajú o prostredie, v ktorom žijú. Všetky odpady, ktoré sa dajú recyklovať, vracajú späť do obehu. Ak Fín nájde na zemi fľašu, zdvihne ju, umyje a odovzdá do najbližšieho obchodu. Fínske podniky investujú nemalé prostriedky do moderných a environmentálne "priateľských" technológií. Motivuje ich k tomu okrem iného aj dobre prepracovaná legislatíva. A čo my? Určite sa máme od nich čo učiť...
Fínčina a švédčina
Ak priletíte na helsinské letisko Vantaa zistíte, že všetky nápisy sú okrem fínčiny a angličtiny uvádzané ešte v jednom jazyku. Pri prechádzke ulicami miest nájdete nápisy ako napríklad Yliopistonkatu s Universitetsgatan (Univerzitná ulica). Fínsko má dva rovnocenné oficiálne jazyky - fínčinu a švédčinu. Každý Fín sa už na základnej škole povinne učí oba jazyky. A to aj napriek tomu, že švédsky hovoriaci Fíni tvoria len 6 percent obyvateľov krajiny. Vzdelávajú sa vo svojom materinskom jazyku a fínčinu sa učia ako cudzí jazyk. Okrem toho sa učia aj po anglicky, takže cudzinci nemajú problém dorozumieť sa napríklad s vodičom autobusu alebo predavačom lístkov na vlak.
Každá univerzita ponúka kompletné študijné programy v oboch jazykoch aj napriek tomu, že v Turku sa nachádza švédska univerzita, ktorá ponúka kurzy výhradne vo švédčine. Fíni považujú prítomnosť švédsky hovoriacich obyvateľov za prínos pre ich kultúru a plne ich podporujú. Zašlo to až tak ďaleko, že každý Fín, ktorý chce pracovať v štátnej správe, kde prichádza do styku s verejnosťou, musí preukázať znalosť oboch jazykov. Fínsko môže byť vzorom pri riešení problémov spolunažívania obyvateľov rôznych národností.
Trvalo udržateľný rozvoj
Fínsko aj napriek nízkemu počtu obyvateľov (niečo vyše 5 miliónov) patrí medzi desiatku krajín s najlepšie rozvinutou a najvýkonnejšou ekonomikou v Európe. Hrubý domáci produkt na obyvateľa predstavuje v priemere viac ako 27 tisíc dolárov (ECB 2002). Fínsky priemysel značne ovplyvnili lesy. Drevospracujúci priemysel spolu s elektrotechnickým je nosným odvetvím fínskej ekonomiky a krajina je najväčším exportérom papiera na svete.
Súčasťou letnej školy bola aj exkurzia do závodu švédsko-fínskej spoločnosti Stora Enso, ktorá je najväčším výrobcom celulózy a papiera na svete. Pri návšteve areálu nebolo cítiť žiadny zápach po chemikáliách, ktorý tak dôverne poznáme napríklad z Ružomberka. V tesnej blízkosti závodu sa dokonca nachádza jazero, v ktorom rybári lovia lososy.
Mobil a internet
Fínsko, to sú však aj mobilné telefóny, veď kto by nepoznal pojem Nokia. Na každého Fína pripadá v priemere jeden mobil. Podobne je to aj s počítačmi. Takmer každý člen fínskej rodiny má svoj vlastný počítač pripojený na internet. Bežná domácnosť s piatimi či viac počítačmi nie je ničím neobvyklým. V prepočte na obyvateľov má krajina najviac internetových pripojení na svete.
