e-poľnohospodár

V posledných decembrových dňoch minulého roka si svet pripomenul sté výročie narodenia geniálneho amerického matematika Johna von Neumanna (1903-1957), ktorý výrazne zasiahol do histórie výpočtovej techniky.

V roku 1945 stanovil teoretické princípy, ktoré umožnili vytvoriť univerzálny počítač pre široké využitie. Také široké, o akom sa mu možno ani nesnívalo...Dnes niekoľko faktov a postrehov na túto tému.

Nebol doma prorokom

John von Neumann sa narodil v Budapešti v rodine bankára a už v ranom detstve bol považovaný za zázračné dieťa s mimoriadnym talentom na matematiku, ale i cudzie jazyky. Po maturite sa na otcovo prianie zapísal na Technickú univerzitu, aby študoval chémiu. Zároveň však študoval matematiku, fyziku, filozofiu. V rovnakom čase získal doktorát z chémie i matematiky. Matematické vedomosti si zdokonaľoval vo viacerých inštitúciách, no jednou z dôležitých zastávok bol Matematický ústav v Göttingene, ktorý bol začiatkom 20. storočia považovaný za hlavné mesto matematiky. Po nástupe nacizmu emigroval do USA, do Princetonu. Tu sa v roku 1933 stal profesorom v Inštitúte pre rozvinutý výskum. Za II. svetovej vojny sa ako mnohí význační európski vedci-emigranti zapojil do projektu Manhattan na výrobu atómovej bomby. V roku 1945 vypracoval koncepciu samočinného počítača EDVAC, ktorý bol schopný používať vypracované a archivované programy. O rok nato navrhol matematické stroje, ktoré ovládali niektoré hry. Jeho práca Teória hier a ekonomického chovania sa stala inšpiráciou pre konštruktérov. Oblasť výskumu, ktorou sa von Neumann zaoberal, bola nesmierne široká. V druhej polovici 40. rokov sa vážne venoval štúdiu funkcií ľudského mozgu a možnostiam využitia jeho princípov pri konštruovaní počítačov. Raz sa vyjadril, že "veda sa v budúcnosti v prvom rade bude orientovať na reguláciu a riadenie, programovanie, spracovanie dát, komunikáciu, organizáciu a systémové problémy." Bezpečnosť, resp. účinnosť systému podľa neho neovplyvňuje predovšetkým množstvo prvkov, ale ich organizácia v rámci systému a množstvo, resp. kvalita informácií, ktoré ním prechádzajú. John von Neumann bol priateľský a srdečný človek. Vždy sa usmieval a zvážnel iba vtedy, keď vysvetľoval alebo rozmýšľal nad nejakým problémom. Bol schopný spamäti mimoriadne rýchle realizovať zložité výpočty. Vynikajúco prednášal. Jeho byt bol vždy otvorený pre každého, kto potreboval radu. Vďaka fotografickej pamäti a zmyslu pre humor bol dušou každej spoločnosti. Mnoho matematikov a fyzikov sa od neho pri osobných rozhovoroch naučilo viac, ako v predchádzajúcom štúdiu. Jeho matematické JA a zmysel pre humor sa prejavili aj v tom, že svojho psa nazval menom Inverz, na počesť funkcií, ktorýM sa v tom čase venoval. I počas zákernej choroby neustále pracoval. Zomrel v roku 1957.

Odkiaľ prišiel internet?
Celosvetová počítačová sieť pochádza, podobne ako mnoho iných technických vynálezov, z vojenského prostredia. Jej predchodcom bol ARPANET, ktorého úlohou bolo vzájomné prepojenie počítačov americkej armády. Hlavný uzol sa nachádzal na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ostatné na univerzitách v Santa Barbare, Stanforde a Utahu. Kým v roku 1969 ARPANET prepájal len štyri počítače, v priebehu troch rokov pribudlo ďalších 33 a ich počet stále rástol. V roku 1973 sa k sieti pripojili prvé zahraničné počítačové uzly vo Veľkej Británii a v Nórsku.

Pomerne zavčasu sa ukázalo, že pôvodná predstava o využití ARPANETu nebola príliš realistická. Predpokladala totiž, že užívatelia siete budú využívať predovšetkým možnosť práce na vzdialených počítačoch (prostredníctvom tzv. vzdialeného prihlasovania). Prax však ukázala, že namiesto toho sa prenosové možnosti začali stále viac využívať na vzájomnú komunikáciu. Užívatelia na diaľku spolupracovali na rôznych výskumných projektoch, diskutovali prostredníctvom elektronických konferencií a cez e-mail si vymieňali informácie alebo osobné odkazy.

ARPANET však nebol jediný. Vlastné siete si začali budovať aj ďalšie rezorty a pre ich prevádzkovateľov i užívateľov bolo veľmi výhodné prepojiť ich s ARPANETom. Ten sa tak stával stále viac akousi materskou sieťou, na ňu sa postupne "nabaľovali" ďalšie, až vznikol celý konglomerát, ktorý výstižne nazvali internet.

Približne v roku 1986 nastal výrazný zlom vo vývoji. O internet sa začali zaujímať najrôznejšie inštitúcie s prianím pripojiť sa. Zaslúžila sa o to najmä agentúra NSF (National Science Foundation), ktorá mala v USA na starosTI podporu vedy a výskumu. Na univerzitách zriadila päť výpočtových stredísk s výkonnými superpočítačmi, ktoré potrebovala vzájomne prepojiť a poskytnúť k nim prístup čo najširšiemu okruhu vedcov. Na tento účel vybudovala vlastnú sieť a vďaka relatívne štedrému prísunu finančných prostriedkov mohla financovať doslova masové pripájanie ďalších akademických inštitúcií.

Prvá sieť na našom území - EUNET, začala fungovať v roku 1988.




Keď sa dnes hovorí o internete, väčšina ľudí má na mysli jednu z dvoch služieb, ktoré sa najviac používajú - e-mail alebo web. Hoci s myšlienkou previazaných dokumentov prišiel už v 60. rokoch Douglas Engelbert a slovo hypertext použil po prvýkrát vo svojom projekte v roku 1980 Ted Nelson, prvá kapitola webu bola napísaná až v roku 1989. Jeho "otcom" je Tim Berners-Lee, ktorý pre švajčiarske výskumné stredisko CERN v Ženeve definoval hypertextový systém a napísal prvý program na tvorbu primitívnych hypertextových stránok. Po druhýkrát sa stal nesmrteľným, keď pre systém bežiaci na jedinom počítači navrhol názov "World-Wide Web".


...podľa prvého celosvetového indexu rozvoja nových technológií, ktorý v novembri minulého roka zverejnila Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU), je Slovensko spomedzi 178 krajín na 42. mieste rebríčka medzi Poľskom a Chorvátskom? Najlepší prístup k moderným informačným a komunikačným technológiám majú podľa štúdie obyvatelia škandinávskych krajín, absolútnou jednotkou je Švédsko.

O myšiach a ľuďoch

Spoločnosť Microsoft slávila na jeseň 20 rokov výroby počítačových myší. K vývoju obľúbenej počítačovej periférie prispela nemalým podielom, princíp je však oveľa starší ako sám Microsoft.

Prvá myš uzrela svetlo sveta v Stanfordskom výskumnom ústave v roku 1963 pod dostatočne vedeckým názvom "Indikátor pozície X a Y pre zobrazovací systém". Vďaka obdĺžnikovému tvaru a káblu pripomínajúcemu chvostík tohto hlodavca ju však onedlho všetci nazývali myšou. Z dreveného tela zospodu vyčnievala dvojica koliesok postavená v jednom rohu proti sebe v pravom uhle a hore trónilo tlačidlo vyvolávajúce akcie spojené s príslušným objektom na monitore. Podľa návrhu Douglasa Engelberta ju z dreva vyrobil Wiliam English.

O desať rokov neskôr vznikol počítač Alto, disponujúci takými vymoženosťami, ako je vlastný grafický operačný systém s veľkým monitorom, pevný disk, sieť typu Ethernet a - myš. English ju zdokonalil do podoby, v akej ju poznáme dnes, s gumenou guličkou vyčnievajúcou z tela a prenášajúcou pohyb na dva kolmo uložené hriadele ukryté vo vnútri.

Microsoft uviedol na trh svoju prvú myš v roku 1983. Stála 195 dolárov a nebola určená na ovládanie operačného systému, ale na prácu v jedinej aplikácii - novom textovom editore, predchodcovi dnešného MS Word.

Ján Štrasser

Zavináčová@kariéra

Ray Tomlinson vynašiel spôsob, ako rýchlo, prakticky a lacno posielať správy z jedného počítača na druhý. Teda revolúciu v pošte. Aj list bez obálky potrebuje presnú adresu, oddelenie mena adresáta od poštovej schránky. Tu začal svoju kariéru náš dobre známy zavináč. Prečo práve tento znak? Je to jednoduché: nevyskytuje sa v menách, nemá nijaký význam, a tak je nezameniteľný. Z bezvýznamného znaku "at" sa stala figúrka, ktorá má v každom jazyku svoju prezývku: v Nemecku a v niektorých iných krajinách je to opičí chvostík, vo Francúzsku a u nás zavináč, v Maďarsku červík a v Číne myška...