Rok 2012, okrem toho, že bol medzinárodným rokom seniorov, patril medzi tie bežné. Zaznamenali sme v ňom však aj niektoré významné udalosti z pohľadu ľudskej spoločnosti, histórie viacerých inštitúcií či osobného života mnohých z nás.
Pre našu univerzitu to bol jubilejný rok, pre mňa osobné výročie – 65 rokov, čo som prišiel na Slovensko a 45 rokov, čo som začal pracovať na vtedajšej VŠP.
Dnes už patrím do tzv. tretej generácie, medzi seniorov, ktorým zostáva čas už viac-menej len na spomienky. Tie ožívajú práve pri rôznych výročiach. A tak rád spomínam na roky, keď sme zakladali napríklad centrálne rozhlasové štúdio, keď začínal vychádzať náš Poľnohospodár, keď sme chodievali so študentmi na zahraničné praxe. Mám radosť, keď dnes čítam o aktivitách, ktoré sme kedysi rozbiehali. Už je históriou doba, keď si študenti zapisovali ručne naše prednášky, keď neboli mobily, počítače, internet a všetky vymoženosti súčasnosti. Vždy ma poteší, keď sa stretnem s našimi absolventmi osobne, alebo čítam o ich úspechoch v praxi. Veď aj my, seniori, sme zostali členmi širokého kolektívu našej univerzity, mnohí z nás aj prostredníctvom
štúdia na Univerzite tretieho veku. Pre rôzne rodinné udalosti a zdravotný stav som sa, žiaľ, nemohol zúčastniť na oslavách výročia vzniku SPU. Žijem v domove dôchodcov a vždy sa poteším, keď príde nové číslo Poľnohospodára. Napriek vysokému veku drukujem všetkým mladším, ktorí sa podieľajú na rozvoji univerzity a rezortu. Čítam priezviská, mená, tituly a funkcie absolventov, s ktorými som sa stretával ešte ako so študentmi. Mám radosť z príspevkov a názorov súčasných študentov, ktorí nezabúdajú ani na svojich bývalých pedagógov. Pri príležitosti nového roka by som rád zaželal všetkým členom nášho univerzitného kolektívu zdravie, šťastie a veľa úspechov pri výchove budúcich poľnohospodárskych odborníkov, lebo od nich závisí výživa obyvateľstva.
