Rozhovor s víťazom súťaže Študentská osobnosť Slovenska pre akademický rok 2011/2012 v kategórii poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevárstvo
V decembri minulého roka prebehol už ôsmy ročník súťaže Študentská osobnosť Slovenska. Jej hlavnou myšlienkou je, že i v našej krajine je mnoho talentovaných mladých ľudí, ktorí majú potenciál a zaslúžia si našu pozornosť. Jedným z nich je aj Ing. LUKÁŠ HLEBA, doktorand na Katedre mikrobiológie Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, víťaz súťaže v kategórii Poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevárstvo.
Pán inžinier, ako ste sa dostali k štúdiu biológie?
Myslím, že začiatky spadajú ešte do môjho detstva, keď som ako malý chlapec chodieval na huby so svojím dedom Jozefom Bartkom. Brázdili sme spolu lesy a dozvedel som sa od neho množstvo zaujímavostí o prírode. Som mu za to veľmi vďačný. Už na gymnáziu v rodnej Gelnici mi bolo jasné, akým smerom v štúdiu sa budem uberať. Bola to všeobecná biológia. Koncom maturitného ročníka sa mi do rúk dostali noviny, v ktorých boli vymenované vysoké školy aj s odbormi. V hlave mi rezonoval jediný - aplikovaná biológia na FBP SPU v Nitre. Bolo rozhodnuté. Poslal som jedinú prihlášku a vyšlo to. Študujem tu dodnes.
Mohli by ste nám objasniť v čom spočíva vaša činnosť a aké aktivity v oblasti rozvoja vzdelávania vykonávate?
Plním si všetky povinnosti, ktoré na doktorandov kladie vysokoškolský akademický systém. Je to najmä práca v laboratóriu, vyhodnocovanie výsledkov, písanie vedeckých prác až po výučbu študentov, získavanie ECTS kreditov pre postup do vyššieho ročníka a bežné vysokoškolské povinnosti, ktoré súvisia so štúdiom. V rámci svojho presvedčenia, že to čo robím, má význam, pôsobím ako redaktor medzinárodného recenzovaného vedeckého časopisu Journal of Microbiology, Biotechnology and Food Sciences (www.jmbfs.org), ktorý sme v spolupráci s doc. Ing. Miroslavou Kačániovou, PhD., založili v auguste 2011 pod záštitou FBP. Vychádza 6-krát do roka a patrí do skupiny Open Access Online Journals. Začínali sme takpovediac na kolene, pritom však s veľkým elánom a nadšením, a dnes sa môžeme pochváliť vyše 20 databázami, vyhľadávačmi a partnermi, ktorí nám robia dobré meno a rozširujú publikované práce do celého sveta pre širokú vedeckú verejnosť. Dôkazom toho sú ohlasy našich kolegov, že ich článočky publikované u nás sú citované vo svetových vedeckých databázach, ako napr. Web of Science. Takéto ohlasy sú pre nás odmenou. Tiež spolupracujem s dekanátom našej fakulty pri organizácii medzinárodných konferencií, konferenčných materiálov, grafických návrhov pre rôzne učebnice, monografie, diplomy a iné. Tiež sa podieľam na webdizajne, tvorbe grafických návrhov obálok, ostatnej grafiky a inej práce spojenej s vedeckým časopisom JMBFS. Spolu s doc. Kačániovou sme napísali skriptá pre študijný predmet bakteriológia. Zoznam pracovných povinností však neustále rastie.
Akej problematike sa v súčasnosti venujete vo výskume a aké sú perspektívy tejto vedeckej oblasti?
Téma mojej dizertačnej práce je Antibiotická rezistencia mikroorganizmov vo vzťahu k potravinám. Antibiotická rezistencia je schopnosť baktérií odolávať inhibičným alebo letálnym účinkom antibiotík. To v dnešnom svete spôsobuje problémy pri liečení bakteriálnych ochorení. Je preto dôležité poznať, ktoré baktérie sú na aké antibiotiká rezistentné a vyvarovať sa prípadným komplikáciám pri liečení niektorých bakteriálnych ochorení. Vzťah k potravinám by som definoval ako potenciálny prenos rezistentných baktérií z potravy na človeka alebo iné hospodársky významné zvieratá. Baktérie sú všade, nevynímajúc potraviny. Antibioticky rezistentné baktérie prijímané spolu s potravou, môžu odovzdávať svoje gény rezistencie baktériám v tráviacom trakte a tie zase potenciálnemu pôvodcovi bakteriálneho ochorenia, čo môže mať za následok neúspešnú liečbu nesprávnezvolenými antibiotikami. Dnes je už rezistencia na antibiotiká celkom dobre preskúmaný jav, pretože je súčasťou každodenného života človeka a baktérií. Ľudstvo sa snaží vyvíjať nové antibiotiká v boji proti škodlivým baktériám, ale pri takej kvantitatívnej prevahe a rýchlom raste a rozmnožovaní baktérií nemáme šancu predbehnúť ich vývoj. V rámci nášho výskumu sa snažíme z prírody (rastliny, lišajníky, huby a pod.) izolovať prirodzene sa vyskytujúce antimikrobiálne látky a testujeme ich na rôznych skupinách mikroorganizmov. Získali sme výsledky, z ktorých usudzujeme, že prírodné antimikrobiálne látky sú mnohokrát účinnejšie ako samotné antibiotiká. Je však potrebný ďalší výskum na overovanie našich predpokladov. Príroda, od ktorej sa ľudstvo počas svojej existencie podstatne vzdialilo, poskytuje mnoho tajomstiev a námetov na kvalitnú vedeckú prácu, ktoré môžu mať dnes alebo v budúcnosti podstatný význam.
Myslíte si, že naša spoločnosť si je vedomá potenciálu, ktorý študenti v sebe majú a ich úsilie, cieľavedomosť, zodpovednosť a vytrvalosť sú dnes patrične ocenené?
Potenciál nosí v sebe každý z nás a je len na nás ako s ním budeme narábať. Únik mozgov do zahraničia je však dnes realitou na Slovensku. Aj napriek všetkým krízam, ktoré trápia v posledných rokoch náš umelo vytvorený ľudský systém, si myslím, že inteligentný človek dokáže oceniť dobrú prácu iného.
Vidíte perspektívu svojho ďalšieho vedeckého rastu na FBP, prípadne na Slovensku?
Doma sa cítim dobre a chcem, aby naša krajina napredovala a mohla konkurovať vyspelým štátom sveta. Myslím si, že len usilovnou prácou môžeme spoločne docieliť kvalitný výsledok. Bol by som veľmi rád, keby som sa mohol stať pevnou súčasťou FBP a reprezentovať jej dobré meno svojou prácou doma i v zahraničí. Vidím v nej veľký potenciál, a to nielen vo výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti, ale aj v rozvoji ducha a humanity, za ktorým stojí kvalitné vedenie fakulty.
Určite máte aj iné záľuby ako vedu. Aké?
Od útleho detstva ma bavilo skúšať všetko nové a neodskúšané. Mal som viacero koníčkov. Z toho množstva mi ostala slabosť pre vesmír, cyklistiku, akvaristiku, snowboarding, plávanie, pestovanie rastlín, najmä kvetov, prírodu, varenie a huby. Záľub je však oveľa viac, záleží od nálady a niekedy aj od aktuálnej finančnej situácie. Najdôležitejšie je, že pri tom množstve záľub som sa ešte nikdy nenudil.
Aké je vaše životné krédo?
Dobré sa dobrým odpláca.
Mohli by ste poradiť ostatným mladým ľuďom, ako sa z bežného študenta môže stať študent spolupodieľajúci sa na skvalitnení výučby a výskumu?
Na to odpoviem jednoducho: „Študujte a robte to, čo vás v živote najviac zaujíma a napĺňa. Jedine tak môžete robiť svoju prácu kvalitne. A ostatné príde samo.“
