Študenti vysokých škôl môžu získať cenné vedomosti a skúsenosti prostredníctvom študentských alebo absolventských stáží v Európskej komisii (EK), ktoré sa realizujú už 45 rokov a zúčastnilo sa na nich viac ako 30-tisíc záujemcov. Aké sú možnosti ich absolvovania sme sa spýtali vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Dušana Chreneka.
EK ponúka dvakrát ročne päťmesačné stáže, umožňujúce mladým absolventom univerzít získať priame pracovné skúsenosti v európskych inštitúciách. Zahŕňajú prácu v jednom z oddelení EK, doplnenú návštevami a prednáškami v ďalších inštitúciách EÚ. Sú otvorené univerzitným absolventom a zamestnancom verejnej správy z členských krajín EÚ a obmedzenému počtu uchádzačov z nečlenských štátov.
Aj Európsky parlament ponúka rôzne platené alebo neplatené stáže všeobecného zamerania, žurnalistického zamerania a stáže pre prekladateľov. Platené sa udeľujú na päť mesiacov.
Ďalšou možnosťou pre úspešných absolventov VŠ s minimálnymi profesijnými skúsenosťami je program stáží v Delegáciách EÚ (Junior Professionals in the Delegations). Ide o deväťmesačné stáže s možnosťou predĺženia.
Medzi študentmi je veľmi obľúbený program Erasmus, spravovaný EK, ktorý okrem pobytov na zahraničných univerzitách umožňuje aj absolventské stáže priamo v podnikoch či na univerzitách.
Čo by ste poradili študentom, ktorí by chceli pracovať v medzinárodnom prostredí?
Nevyhnutnou podmienkou je ovládanie cudzích jazykov. Odporúčam študentom, aby okrem zodpovedného plnenia svojich povinností získavali praktické skúsenosti popri štúdiu aj prostredníctvom stáží či už v mimovládnom sektore, štátnej správe alebo v zahraničí, a aby nestrácali motiváciu aj napriek čiastkovým neúspechom a prekážkam.
Čo prinesie nová kohézna politika EÚ slovenskej vede a výskumu?
Štrukturálne fondy sú pre Slovensko hlavným zdrojom na podporu vedy a výskumu. SR patrí medzi krajiny s najnižším podielom investícií do výskumu a vývoja v rámci EÚ, preto je mimoriadne dôležité efektívne využiť európske zdroje. Už v súčasnom programovom období 2007 - 2013 má krajina značné finančné prostriedky v rámci kohéznej politiky. Na celé obdobie má k dispozícii 11,5 mld. eur, z nich 1,2 mld. je vyčlenených na vedu a výskum. Žiaľ, z prostriedkov na vedu a výskum nebola ešte vyčerpaná ani jedna tretina.
Na budúce programové obdobie dostane SR pravdepodobne ešte väčší balík finančných prostriedkov na kohéznu politiku. EK odporúča, aby z nich boli financované projekty s najväčším dopadom na posilnenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Dôležité je vytvoriť podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, a to podporou malých a stredných podnikov, investíciami do vedy, výskumu a kvality vzdelávania. Je nutné prepojiť univerzity s vedeckými centrami a podnikmi, aby sa výsledky výskumu čo najrýchlejšie prenášali do praxe.
Okrem EÚ fondov vyhradených špeciálne pre SR sa budú môcť slovenskí vedci zapájať aj do celoeurópskych vedeckých projektov v rámci programu Horizont 2020, na ktorý EK navrhla vyčleniť 80 mld. eur Zameriava sa na premenu vedeckých objavov na inovatívne výrobky a služby a poskytuje priame stimuly pre hospodárstvo.
V súčasnosti sme svedkami zložitých rokovaní o budúcom rozpočte EÚ. Viaceré členské štáty vyvíjajú tlak na zníženie rozpočtu, čo by sa mohlo negatívne prejaviť aj na financovaní kohéznej politiky, a tým aj financovaní slovenskej vedy a výskumu. Verím, že sa podarí dosiahnuť dohodu a budeme mať dostatočné zdroje na investície pre hospodársky rast, nové pracovné miesta, odstraňovanie regionálnych rozdielov a financovanie vedy a výskumu.
