Každý začiatok je ťažký. Zíde z očí, zíde z mysle. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Odvážnemu šťastie praje. V núdzi poznáš priateľa... A iné. Čo má znamenať toto moralizovanie?
Buďte bez obáv! Iba sme sa pristavili pri filigránskych umeleckých dielkach, ktoré nazývame prísloviami. Pretože si to naozaj zaslúžia! Niekoľkými slovami povedia veľa. Výstižne a s eleganciou hodnou rečníka. Triafajú rovno do čierneho. V škole sme sa učili, že patria do kategórie ľudovej slovesnosti. Aj to, že európsky príslovný fond formovali vo veľkej miere starozákonné, latinské, grécke, byzantské aj iné príslovia orientálnych kultúr. Je v nich zhustená stáročná ľudská skúsenosť, overené pravdy či mravné zásady. Z poetickej i obsahovej stránky sú veľmi bohaté, myšlienkovou hĺbkou a umeleckou krásou nás často prekvapia.
Je ich nepreberné množstvo. V každom jazyku. Akoby si podávali ruky, iba kde-tu sa prispôsobili domácemu jazykovému úzu. Je to celkom zaujímavá hra, vziať do ruky niektorú zo zbierok prísloví a porovnávať, ako sa ktorý jazyk vysporiadal s tou istou myšlienkou. Kým pre nás je "v noci každá krava čierna", pre Nemca sú "všetky mačky v noci sivé". A naopak, "krčah chodí po vodu, kým sa nerozbije" rovnako u všetkých našich susedov. Aj "dobré svedomie za najlepšiu podušku" považuje Slovák, Maďar aj Angličan.
Žijeme v ére vzájomnej komunikácie. Učíme sa cudzie jazyky, aby sme rozšírili obzor nášho poznania. Ak svoju slovnú zásobu obohatíme aj o niekoľko drobných jazykových "šperkov", bude to nielen prejav našej rozhľadenosti, ale aj úcty k zahraničnému partnerovi. Úsmev na jeho tvári prezradí, že vie, o čom je reč. A my sa opäť raz presvedčíme, že na porozumenie stačí aj málo slov.
