57-5-6jakon2 Odborníci z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov (FAPZ) SPU v Nitre v spolupráci s doc. Dr. Ing. Eloyom Fernándezom z Inštitútu trópov a subtrópov ČZU v Prahe sledujú adaptabilitu viacerých genotypov jakona v podmienkach Slovenska.

Zameranie výskumnej činnosti prebieha v oblasti technológie pestovania a spracovania hľúz jakona na Katedre rastlinnej výroby FAPZ. Hodnotenie DNA polymorfizmu a genetickej príbuznosti genofondu jakona technikami molekulárnej genetiky sa realizuje na Katedre genetiky a šľachtenia rastlín FAPZ. Predbežné ročné výsledky dokazujú adaptabilitu sledovaných genotypov v podmienkach Slovenska. Svedčia o tom dosiahnuté úrody, ktoré sa pohybovali od 2 do 5 kg hľúz na jednej rastline (na snímke).

Využitie jakona

Jakon je veľmi stará plodina pochádzajúca z pohoria Ánd v Južnej Amerike (Bolívia, Ekvádor, Peru), pestovaná v nadmorskej výške 1000 až 3770 m n. m. Nadzemná časť rastliny je vysoká 1,5 m. Úžitkovú časť tvoria koreňové hľuzy, ktorých hmotnosť sa pohybuje od 0,2 do 2 kg. V súčasnosti vo svete vzrastá záujem o jakon, a to predovšetkým vďaka jeho potenciálnemu využitiu v racionálnej výžive a v strave diabetikov. Možno ho používať vo forme šalátu ( v zmesi s ovocím alebo zeleninou) či tepelne upravovať (variť, dusiť, vyprážať), pričom hľuzy jakona sa na rozdiel od zemiakových nerozvaria. Ich prednosťou je vysoký obsah tzv. inulínu (22 %) a polyfenolových antioxidantov, ako aj nízka energetická hodnota pozitívne vplývajúca na črevnú mikroflóru. Vyrábajú sa z nich rôzne výrobky ako sirup, chipsy, sladké pečivo a iné potraviny. Skladovaním hľúz sa výrazne zvyšuje ich sladkosť a vôňa. Listy majú protibakteriálne a protizápalové účinky a sú vhodné na prípravu liečivých čajov. Nadzemná časť môže slúžiť ako krmivo pre hospodárske zvieratá.