Vaša Excelencia, Dr. h.c. prof. Peter Bielik, PhD., rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ctihodní členovia vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Vaše Excelencie, veľvyslanci a štátni zástupcovia, vážení hostia, dámy a páni.
Nech je mier s nami.
Vážený pán profesor Bielik,
veľmi pekne ďakujem, za predstavenie mojej osoby. Sme veľmi milo prekvapení a dojatí vašou pohostinnosťou, štedrosťou a priateľským prijatím, ktoré sa mne a členom mojej delegácie dostáva odkedy sme vstúpili do vašej krásnej krajiny.
Vaše Excelencie, veľavážení hostia,
pri tejto príjemnej príležitosti by som chcel vyjadriť svoje veľké uznanie a vďačnosť za toto ocenenie rektorovi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre prof. Petrovi Bielikovi a členom Vedeckej rady SPU.
Ďalej by som chcel srdečne pozdraviť vedeckú, akademickú a študentskú komunitu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Takisto prinášam srdečné pozdravy slovenskému ľudu od všetkých obyvateľov Indonézie.
Vysoko si vážim toto privilégium prevziať si hodnosť doctor honoris causa od celosvetovo uznávanej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v Slovenskej republike.
Slovenská republika je mierumilovnou krajinou s pracovitými ľuďmi. Postavili ste mnoho krásnych pomníkov na počesť svojich ľudí zo všetkých oblastí života - učiteľom, politikom, cirkevným hodnostárom a vysokým úradníkom.
Pomník jednému z hrdinov, zakladateľov slovenského štátu, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, politikovi, diplomatovi a astronómovi, zanechal vo mne silný dojem. Jeho motto „veriť, milovať a pracovať" je veľmi silné. Preto aj ja sa budem riadiť týmto heslom.
Dnes stojím za rečníckym pultom tejto významnej akademickej inštitúcie, aby som si prevzal titul doctor honoris causa a pripojil sa k ďalším významným predstaviteľom, akademikom a vedcom, ktorým bola udelená rovnaká pocta. Skláňam sa pred týmto uznaním vašej univerzity uznávanej pre jej vysokú vedeckú a akademickú kvalitu vzdelávania, vedy, techniky a výskumu doma i v zahraničí.
Vaša univerzita je neoddeliteľnou súčasťou národného rozvoja. Mnohí z vašich predstaviteľov, podnikateľov a vedcov, obzvlášť v poľnohospodárstve, boli absolventmi tejto univerzity. Niet pochýb o tom, že mnohí vaši budúci predstavitelia budú tiež absolventmi tejto univerzity. Už medzi dnešnými absolventmi môžeme nájsť mnoho budúcich predstaviteľov pripravených slúžiť svojej republike.
Vaša univerzita je pre mňa veľkou inšpiráciou. Dúfam, že mnoho najlepších a najbystrejších indonézskych študentov bude mať možnosť tu študovať. Verím, že naši indonézski študenti budú mať prospech z práce vo vede a výskume poľnohospodárstva a budú sa môcť vrátiť, aby prispeli k nášmu národnému hospodárskemu rozvoju.
Vaše Excelencie,
dámy a páni,
som fascinovaný históriou vašej republiky, kultúrou a prírodnými krásami. Vaša história siaha spätne do 5. a 6. storočia, do obdobia sťahovania, ktoré prispelo k bohatosti a rozmanitosti kultúry. Je to zrejmé z mnohých krásnych a dobre zachovalých stredovekých stavieb a pamiatok po celej krajine.
Ste obdarení krásnymi horami, jaskyňami a riekami, čo robí z vašej krajiny veľmi atraktívnu eko-turistickú destináciu. Určite budem propagovať jej očarujúce scény a krásu medzi našimi indonézskymi cestovateľmi.
Máte silnú a zdravú ekonomiku a nedávno vás Svetová banka označila ako "najvýkonnejšiu ekonomiku v regióne," a jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v Európskej únii a OECD.
Nedávno, vo vyhlásení poslednej konzultačnej misie MMF z 29. mája 2012, sa konštatovalo, že „Slovensko patrí medzi najúspešnejšie sa zotavujúce krajiny v regióne, vďaka zdravým hospodárskym základom a obozretnej politike".
Avšak varovalo pred „silným vetrom" vanúcim od ostatných krajín s dlhovou krízou v regióne. Sme presvedčení, že s vašou zdravou makroekonomickou štruktúrou, ste veľmi dobre pripravení na akýkoľvek vývoj súčasnej krízovej situácie v Európe.
V Indonézii sa takisto sústreďujeme na hľadanie východísk z tejto krízy. Rovnako ako vy, sme pripravení zaviesť opatrenia na zmiernenie a vyrovnanie prípadného ďalšieho zhoršenia v ekonomikách eurozóny.
Prosím, dovoľte mi povedať pár slov o našich ekonomických vyhliadkach v nadchádzajúcich rokoch.
Náš HDP vzrástol o 6,1 percenta v roku 2010, 6,5 percenta v roku 2011 a predpokladáme rast 6,5 percent v roku 2012. Veríme, že toto tempo rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, poháňané našou silnou domácou spotrebou, zahraničnými investíciami a vývozom.
Od svojej nezávislosti, ste reštrukturalizovali svoje hospodárstvo. My, na druhej strane, sme reštrukturalizovali naše hospodárstvo po ázijskej finančnej kríze v rokoch 1997/98.
Verím, že obe naše ekonomiky sú dnes lepšie pripravené a odolnejšie pri riešení finančnej neistoty vyplývajúcej z krízy eura.
Pri budovaní našich užších hospodárskych vzťahov, musíme prizerať na našu úlohu v ASEAN, Združení národov juhovýchodnej Ázie. ASEAN je regionálne zoskupenie, ktoré združuje desať členských krajín – desať živých ekonomík a 600 miliónov ľudí. Tento obrovský trh ponúka úžasný potenciál, ktorý je vďaka našej úzkej ekonomickej spolupráci dostupný pre vašu krajinu.
Vážené Excelencie,
dámy a páni,
dovoľte mi povedať pár slov k nášmu bilaterálnemu vzťahu.
Náš blízky vzťah sa začal uznaním vašej nezávislosti v decembri 1992. Tento vzťah je rozšírený taktiež o našu úzku spoluprácu v EU a iných medzinárodných fórach.
Podpísaním dohody o ekonomickej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Indonézskou republikou, v máji 2006 v Jakarte, sme vstúpili do novej fázy nášho vzťahu. Táto dohoda predložila komplexný rámec a základ pre zlepšenie vzťahov a ekonomickej spolupráce prostredníctvom záväzku dodržiavať zásady trhového hospodárstva a uľahčenia hospodárskej spolupráce v oblasti obchodu a investícií.
Pri nasledujúcej návšteve prezidenta Slovenska v Indonézii v októbri minulého roku bola podpísaná ďalšia dohoda na posilnenie spolupráce v oblasti vyššieho vzdelávania a potravinovej bezpečnosti.
To ma privádza k téme potravinárskeho priemyslu v Indonézii.
Všetci sme si vedomí problémov, ktoré prináša nárast populácie a zvyšujúca sa spotreba potravín v pomere ku globálnej produkcií potravín.
Podľa odhadov Organizácie spojených národov, svetová populácia dosiahla 7 miliárd v roku 2010 a narastie na viac ako 9 miliárd ľudí do roku 2045. To si bude vyžadovať nárast produkcie potravín o 70 percent a 60-70 percentný nárast v produkcii energie.
Rastie riziko, že globálna produkcia potravín a energie neudrží krok s dopytom čo povedie k rastúcim nedostatkom potravín.
V posledných rokoch je produkcia potravín často sužovaná extrémnymi klimatickými podmienkami, ktoré sa pripisujú globálnemu otepľovaniu a tieto klimatické zmeny zapríčiňujú výpadky v produkcii potravín. Ďalšie faktory zahŕňajúce prírodné katastrofy, premenu poľnohospodárskej pôdy na iné účely a zredukovanie poľnohospodárskej pracovnej sily v dôsledku urbanizácie, takisto prispievajú k znižovaniu celkových dodávok potravín. Situáciu ešte zhoršuje kolísavosť cien potravín.
Otázka zásobovania potravinami a potravinová bezpečnosť púta celosvetovú pozornosť. Mnoho krajín považuje riešenie tohto problému za prioritu, vrátane Indonézie.
Základnou potravinou pre početnú domácu populáciu je ryža, a preto zásobovanie potravinami má v našom rozvojovom programe vysokú prioritu s cieľom zabezpečiť národnú bezpečnosť a suverenitu.
Naším hlavným zameraním v programe potravinovej bezpečnosti je zvýšiť produkciu intenzifikáciou pestovania a zvýšením produktivitu prostredníctvom výskumu, vývoja, technologických inovácií a diverzifikácie štruktúry spotreby potravín.
Vyčleňujeme viac zdrojov na podporu našich poľnohospodárskych komunít prostredníctvom mnohých iniciatív akými sú napr. zvýšenie výmery poľnohospodárskej pôdy určenej pre produkciu potravín, investície do zavlažovania a pozberových zariadení, poskytovanie kvalitnejších semien a hnojív, ochrana proti škodcom, prijateľné úverové programy a vzdelávanie.
Ryža je najviac konzumovaná plodina v Indonézii a je hlavným zdrojom sacharidov pre 95 percent našej populácie. Ročná spotreba ryže na obyvateľa 139,2 kg je najvyššou na svete. Z tohto dôvodu udržiavanie stabilnej ceny za a dodávky ryže je dôležitým strategickým cieľom našej ekonomickej politiky.
Cieľom vlády je zvýšiť ročnú produkciu ryže o 3-5 percent a zároveň znížiť jej spotrebu o 1,5 percenta ročne v období 2010-2014.
Pokles spotreby ryže sa má dosiahnuť tým, že jej spotreba sa nahradí inými plodinami ako je kukurica, ságovník, chlebovník a koreňové plodiny. Zvýšenie spotreby pšenice ako alternatívy k ryži je významným posunom v politike s cieľom znížiť závislosť krajiny na ryži.
Z toho vyplýva, že naše úsilie musí smerovať k rozvoju pestovania pšenice kvôli podpore našich národných cieľov potravinovej bezpečnosti
Excelencie,
dámy a páni,
budem pokračovať rozvojom produkcie pšenice v Indonézii.
Pšenica nie je domácou plodinou Indonézie, ale dnes, pšeničná múka je druhou najvýznamnejšou potravinou po ryži. Používa sa na výrobu rôznych pekárenských výrobkov, chleba a cestovín.
Indonézia je najväčším dovozcom pšenice v juhovýchodnej Ázii. Takmer 100 percent pšeničnej múky sa dováža. Dopyt po pšenici rastie každoročne v súlade s rastúcim počtom obyvateľstva a jej zvyšujúcou sa popularitou ako alternatívy k ryži.
Dopyt po pšeničnej múke sa v Indonézii zvyšuje každý rok. V roku 2011 dosiahol dovoz pšenice 5,6 milióna ton v celkovej cene zhruba 2,2 miliardy dolárov. Odhaduje sa, že dovoz pšenice dosiahne 10 miliónov ton do roku 2020, čo urobí z krajiny najväčšieho dovozcu pšenice na svete.
Veľavážení hostia,
dámy a páni,
na záver mi dovoľte povedať pár slov o úžasnom pokroku v slovensko-indonézskom programe zameranom na pestovanie pšenice.
Oceňujeme úlohu Indonézskeho veľvyslanca v Slovenskej republike a slovenského veľvyslanca v Indonézskej republike pri iniciovaní Memoranda o porozumení (MOU) podpísanom v decembri 2010 medzi Andalaskou univerzitou (Indonézia), OSIVO-m, a.s., Zvolen a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre o programe pestovania pšenice.
Tento program zahŕňa testovanie jedenástich druhov slovenskej pšenice, vysiatych v rôznych častiach západnej provincie Sumatry na určenie ich vhodnosti, prispôsobivosti a trvanlivosti a na charakterizovanie vhodného typu pšenice z oboch aspektov ako morfologického, tak aj agronomického.
Sme nadšení z predbežných pozitívnych výsledkov. Výsledky testovania z deviatich oblastí udávajú, že vysiate druhy slovenskej pšenice majú dobrý produkčný potenciál s priemernou produkciou viac ako 4 tony na hektár.
Výsledky morfologických znakov ukázali, že nie je žiaden signifikantný morfologický rozdiel medzi pšenicou zo Slovenska a Indonézie.
Agronomické testovanie uvádza štyri (4) pšeničné genotypy zo Slovenska, ktoré majú vysoký produkčný potenciál a môžu byť ďalej zdokonaľované, menovite sa jedná o SO – 3, SO – 8, SO – 9 a SO – 10.
O týchto predbežných sľubných výsledkoch nás informoval rektor Andalaskej univerzity vo februári tohto roka.
Sú to vskutku povzbudzujúce správy, ktoré ešte viac umocňujú náš záujem o užšiu spoluprácu pri vývoji pšenice vhodnej pre naše podmienky, ktorá nám umožní znížiť našu závislosť na jej dovoze.
O rozvoj tohto výskumného programu sa zaujíma aj náš pán prezident a finančne ho bude podporovať naše ministerstvo školstva.
V programe rozvoja pestovania pšenice na rok 2012 naše aktivity zahŕňajú; (1) rozmnoženie pšeničného osiva, (2) viac-políčkové testovanie výsevu pšenice konzorciom štyroch univerzít z rôznych častí Indonézie, (3) výskum optimalizácie technickej kultúry / kultivácie pšenice a (4) spoločný program budovania kapacít medzi Indonéziou a Slovenskom.
V rámci rozvoja ľudských zdrojov sme vyslali dvoch lektorov na kurz pestovania pšenice, ktorý sa uskutočnil v apríli až júni 2012 na Slovensku. Taktiež plánujeme vyslať na Slovensko štyroch indonézskych študentov, troch na inžinierske štúdium a jedného doktoranda na štúdium vývoja pšenice.
Takisto plánujeme vydať sprievodcu a porovnávaciu štúdiu na objasnenie teórie a praxe pestovania pšenice v tropických a v subtropických oblastiach a odporučiť slovenských študentov na štúdium na Andalaskej univerzite v rámci programu Darmasiswa.
Plne si uvedomujem, že potrebujeme rozsiahlu podporu všetkých zúčastnených strán pri našom úsilí zaviesť pestovanie pšenice v Indonézii. Z tohto dôvodu plánujeme vyhlásiť rok 2014 za „rok pestovania pšenice“. V týchto intenciách je naším cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi príslušnými indonézskymi a slovenskými univerzitami a ďalej podporovať prebiehajúce výskumu pestovania pšenice v Indonézii. Dúfame, že sa nám podarí významne zvýšiť domácu produkciu pšenice a zároveň posilniť diverzifikáciu smerujúcu k jej širšiemu využitiu znižujúc tak súčasnú závislosť na ryži.
Vážený prof. Bielik,
Excelencie,
dámy a páni,
možno ste v prezentácii zbadali moje zanietenie pre rozvoj pestovania pšenice v Indonézii. Toto je možné vďaka blízkym priateľským vzťahom medzi našimi krajinami. Avšak veľká vďaka patrí najmä výskumným tímom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, spoločnosti Osivo, a.s., Andalaskej univerzity a všetkým výskumným a podporným inštitúciám a ich zamestnancom zapojeným do tejto rodiacej sa iniciatívy, za ich pomoc pri rozvoji pestovania pšenice v Indonézii. Všetkým vám indonézska vláda vyjadruje našu hlbokú vďačnosť za vaše nadšenie a prínos.
Ešte raz mi dovoľte vyjadriť svoju vďačnosť, skutočne som veľmi poctený udelením hodnosti Doctor Honoris Causa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a verím že moja spolupráca s ňou sa bude naďalej prehlbovať.
Na záver, v mene svojej rodiny, mňa a všetkých Indonézanov, sa modlím za úspech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a trvalé partnerstvo a priateľstvo medzi našimi národmi.
Ďakujem za pozornosť.
