Podnetom pre úvahu sú pripravované oslavy šesťdesiatročnej existencie našej alma mater na pôde staroslávnej Nitry. Kladiem si otázku, čo je škola? Sídlo, priestor, budovy či ľudia? Definícií a charakteristík je veľa.
Nechcem sa vyjadrovať k hierarchii triedenia od základov po vrchol. Už vôbec nie posudzovať ich úroveň. Dôležité je, že všetky školy sú o živote a sú súčasťou života. Nie budovy a organizačné štruktúry, ale ľudia boli a budú základom školy a jej výsledkov vždy, znovu a stále v ich absolventoch. Učitelia a žiaci v generáciách ľudského rodu sú tým podstatným a rozhodujúcim pri tvorbe a šírení poznania. V dobrom, a žiaľ, i v zlom. Preto aj zákony často len konštatujú, že úlohou a poslaním škôl, a hlavne vysokých, je rozvíjanie harmonickej osobnosti, vedomostí, múdrosti, dobra a tvorivosti v človeku. Prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a duševného i fyzického zdravia pre blaho spoločnosti. V týchto súvislostiach uvažujem práve v dňoch júnových, dňoch štátnych záverečných skúšok, v jubilejnom roku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity ako živého organizmu. S kladmi i zápormi. Jediná otázka je, či sme ako učitelia vykonali všetko pre výchovu novej generácie našich nasledovníkov, ktorí budú pôsobiť v duchovnom a hospodárskom priestore už nielen Slovenska, EÚ, ale i v zámorí. Som vnútorne presvedčený, že sú pripravení na život v tvrdej konkurencii o zápas hodnôt a bytia. Dôvodom je práve aj symbolické spojenie úlohy človeka – učiteľa, názvu a hlavne poslania školy. Vychádza z genézy a podstaty slova poľnohospodár. Je to slovo označujúce a charakterizujúce človeka, ktorý je plne spojený so zemou, bytím a prácou na roli dedičnej v rôznych povolaniach, zamestnaniach a činnostiach. Z tejto podstaty vyrastá naša dôstojnosť osobná i univerzitná, pretože patríme do spoločenstva ľudí prinášajúcich plody umu, ľudských rúk a božej prírody na stôl spoločenstva. To je AGRIKULTÚRA. Práve pri okrúhlom jubileu našej univerzity poďakujme a vzdajme úctu a hold ľuďom, ktorí ju tvorili, tvoria a sú jej stálou súčasťou. Ľuďom, ktorí predovšetkým charakterom, duchom, intelektom i prácou svojich rúk prispeli k jej existencii, rozvoju bytia a významu v minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Vivat, Crescat, Floreat Slovacae Universitas Agriculturae Nitriensis!
