Špeciálne číslo vedeckého časopisu Journal of Environmental Science and Health, Part A: Toxic/Hazardous Substances and Environmental Engineering pripravili odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.Vyšlo pod názvomXenobiotics Impact on Animal and Human Health: Distribution and Toxic Effects on Reproduction.
Ako nás informoval prof. MVDr. Peter Massányi, DrSc., na základe dlhodobej publikačnej aktivity ich oslovil vedúci editor uvedeného časopisu prof. Dr. Shahamat U. Khan s návrhom pripraviť vlastné „špeciálne číslo“ (regulárne vydanie so zameraním na špeciálnu problematiku) so zameraním na kontaminanty a ich účinok na zdravie zvierat a človeka. „Po konzultáciách nám bol udelený status hosťujúcich editorov, s tým, že máme právo vybrať príspevky a riadiť celý proces prípravy čísla - od pozvania na publikovanie, cez spracovanie, oponovanie a prehlásenia o originalite. Ako významné ocenenie našej predošlej aktívnej publikačnej aktivity sme prijali túto výnimočnú ponuku a začali prípravy,“ hovorí prof. Massányi. Editorom špeciálneho čísla sa okrem neho stal prof. László Bárdos (Szent István University, Gödöllő, Maďarsko; navrhnutý na ocenenie doctor honoris causa našej alma mater), Dr. Shubhadeep Roychoudhury (Assam University, Silchar, India; absolvent doktorandského štúdia na FBP SPU) a prof. Robert Stawarz (Pedagogical University, Krakov, Poľsko; dlhoročný spolupracovník a prodekan Fakulty geografie a biológie PU Krakov).
Číslo sa skladá z kolekcie článkov popisujúcich účinok xenobiotík na zdravie zvierat a človeka, s primárnym zameraním na distribúciu a toxické účinky na reprodukciu. Problematiku nám priblížil prof. MVDr. Peter Massányi, DrSc.:
„Environmentálne znečistenie, ktorého hlavnými zdrojmi je zvyšujúca sa industriálna produkcia, doprava a chemikálie používané v poľnohospodárstve má za následok vážne zdravotné riziká u ľudí i zvierat. Pečeň a obličky sú osobitne náchylné na poškodenia spôsobené xenobiotikami kvôli ich centrálnej úlohe v metabolizme xenobiotík. Z dôvodu zistenia akumulácie týchto látok v tele sú voľne žijúce zvieratá považované za výborný model. Monitorovanie koncentrácií xenobiotík v organizme je neustále jedným z hlavných cieľov vedeckých štúdií, avšak pri skúmaní týchto otázok je podstatné brať do úvahy rozličné orgány a tkanivá a vzájomné súvislosti medzi týmito koncentráciami. Reprodukčné orgány nie sú nevyhnutné pre život jedinca, ale sú podstatné pre zachovanie a vývoj druhov. Nakoľko odpoveď reprodukčných orgánov na rôzne xenobiotiká je výrazne odlišná ako „cieľových orgánov“, hlavne pečene a obličiek, slúžia tak ako ideálny barometer naznačujúci účinky rôznych xenobiotík na zdravie zvierat a človeka. Funkcie orgánov s vysokou koncentráciou xenobiotík môžu byť nepoškodené v porovnaní s reprodukčnými orgánmi, kde hoci aj mierne zvýšenie týchto látok vedie k výrazným zmenám. Najcitlivejšími miestami sú tie s intenzívnou bunkovou aktivitou, kde zaraďujeme najmä semenníky a vaječníky – miesta aktívnych procesov – spermatogenézy a folikulogenézy. Z pohľadu skorších publikácií, ktoré odhalili, že za posledných 50 – 60 rokov klesla koncentrácia spermií a ich pohyblivosť o 50 % , si sledovanie účinku xenobiotík v reprodukčných orgánoch a ich interakcie so štruktúrami vyžaduje neustálu pozornosť.
Štúdie využívajúce kvantitatívnu analýzu štruktúry orgánov sú veľmi zložité, ale skúmanie štrukturálnych a funkčných zmien vo vzťahu k environmentálnej alebo experimentálnej kontaminácii dokazuje mechanizmus toxicity. Na druhej strane in vitro experimenty uskutočňované v prísne definovaných podmienkach prezentujú perfektný model pre štúdie popisujúce negatívne účinku rôznych xenobiotík v závislosti od dávky.
Veríme, že toto špeciálne číslo pomôže prezentovať problematiku kontaminácie xenobiotikami s nového pohľadu a bude inšpirovať vedcov k detailnému sledovaniu potenciálnych zdravotných rizík spôsobených expozíciou cudzorodých látok. Podstatným je aj uznanie predošlej vedeckej práce a vlastne ocenením aj univerzity a jej výskumného zamerania.“
Pri zostavovaní čísla oslovili autorov z viacerých inštitúcií, s ktorými dlhodobo spolupracujú – z Maďarska (Szent Istvan University, Gödöllő; National Institute of Chemical Safety, Budapest; Hungarian Defence Forces „Dr. György Radó“ Military Medical Centre, Budapest), Poľska (Pedagogical University, Kraków; University of Rzeszow, Rzeszów; University of Agriculture, Kraków; University of Warmia and Mazury, Olsztyn), Indie (Assam University, Silchar, Assam) a samozrejme zo Slovenska (Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košice; Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice; Technická univerzita, Zvolen; Centrum výskumu živočíšnej výroby, Nitra a Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra – Fakulta biotechnológie a potravinárstva a Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov).
V čísle sú nasledovné príspevky:
Accumulation of risk elements in kidney, liver, testis, uterus and bone of free living wild rodents from a polluted area in Slovakia (M. Martiniaková a kol.); Concentrations of selected trace elements in organs and tissues of livestock from a polluted area (M. Skalická a kol.); Concentration of cadmium, mercury, zinc, copper and cobalt in the tissues of wild boar (Sus scrofa) hunted in the western Slovakia (J. Gašparík a kol.); The occurrence and dynamics of polychlorinated hydrocarbons in brown hare (Lepus europaeus) in south-western Slovakia (J. Slamečka a kol.); Age dependency on some physiological and biochemical parameters of male Wistar rats in controlled environment (F. Ništiar a kol.); Accumulation of zinc, nickel, lead and cadmium in some organs of rabbits after dietary nickel and zinc inclusion (A. Kalafová a kol.); The effect of long term cadmium exposure in turkey: Accumulation and zinc prevention (P. Naď a kol.); Changes of the immunological and haematological parameters in rabbits after bendiocarbamate application (J. Mojžišová a kol.); Reproductive toxicology of nickel – Review (Zs. Forgács a kol.); Selected heavy metals versus antioxidant parameters in bull seminal plasma – a comparative study (E. Tvrdá a kol.); Distribution of lead in selected organs and its effect on reproduction parameters of pheasants (Phasianus colchicus) after an experimental per oral administration (J. Gašparík a kol.); Quantitative histological analysis of the mouse testis after the long-term administration of nickel in feed (R. Toman a kol.); Multigenerational lifetime low dose exposure to heavy metals on selected reproductive parameters in rats (A. LukačInová a kol.); Protective effect of zinc on cadmium embryotoxicity and antioxidant status of blood plasma in newly hatched chicks (M. Džugan a kol.); Dose- and time-dependent effect of copper ions on the viability of bull spermatozoa in different media (Z. Kňažická a kol.); In vivo and in vitro effect of bendiocarb on rabbit testicular structure and spermatozoa motility (J. Kročková a kol.); Chick development and high dose of bendiocarb (E. Petrovová a kol.); Structural and ultrastructural study of the rabbit testes exposed to carbamate insecticide (V. Almášiová a kol.); Resveratrol inhibits reproductive toxicity induced by deoxynivalenol (A. Kolesárová a kol.); Mechanism of phytoestrogen action in Leydig cells of ganders (Anser anser domesticus): interaction with estrogen receptors and steroidogenic enzymes (M. Opalka a kol.
Špeciálne vydanie časopisu Journal of Environmental Science and Health, Part A: Toxic/Hazardous Substances and Environmental Engineering nájdete na webovej stránke: http://www.tandfonline.com/toc/lesa20/current.
