novým profesorom na Fakulte biotechnológie a potravinárstva
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Prácu vysokoškolského učiteľa považujem predovšetkým za poslanie. Vzdelávanie mladých ľudí je naozaj poslaním, a navyše, keď vzdelávate v oblasti potravinárstva, tak študenti sa naučia aj niečo, čo využijú pre svoj život a zdravie svojej rodiny. Čiže atraktívnosť môjho povolania je daná tým, že človek učí mladých ako majú žiť, a to je zmysluplné a obohacujúce. Netreba zabúdať ani na akademické slobody, ktoré sú pre pedagóga trvalým záväzkom, ale poskytujú priestor aj pre tvorivosť.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov
mimo vášho odboru?
Vedeckovýskumné zameranie som od začiatku spájal s potravinami a so zdravím človeka. Potraviny, ktoré konzumujeme musia byť bezpečné, tak po stránke hygienickej, ako aj zdravotnej. Vedecko-technický pokrok, ako aj myslenie a ekonomické záujmy ľudstva, presunuli potraviny z kategórie „za zdravie“ do kategórie „proti zdraviu, resp. zbraň“. Preto sa aj vo svojom odbornom a vedeckom zameraní orientujem na to, ako eliminovať účinok takýchto „zbraní“. Ide predovšetkým o znižovanie obsahu kontaminantov v potravinách s využitím moderných metód, hľadanie spôsobov autentifikácie potravín, nových metód sledovania alergénov v potravinách ako aj personálnu bezpečnosť potravín, kde do budúcnosti očakávam široké využitie pre zlepšenie zdravia ľudí.
Ako veda obohacuje váš život?
Veda je pre učiteľa na vysokej škole základ úspechu. Dôležitý je aj spôsob jej transformácie do štúdia a tvorby študijných programov (ŠP). Základom úspechu univerzít je práve toto prepojenie s dôrazom na celospoločenský prínos takto vzdelaných absolventov. To sa mi darí napĺňať v ŠP bezpečnosť a kontrola potravín, aj keď treba zápasiť s nedostatkom financií a vybavenia laboratórií a často aj s neporozumením ľudí. Výsledok je však pozitívny a jednoznačne je prínosom pre ďalšie generácie.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Musí byť aktívnejšia v prvom rade doma. Viac musíme vstupovať do vzdelávania na stredných školách odkiaľ k nám prichádzajú naši budúci zákazníci. Viac sa treba venovať a vyjadrovať k formovaniu poľnohospodárskej a potravinárskej politiky v krajine. Často si kladiem otázku, či súčasný stav agrorezortu nie je aj výsledkom našej slabšej činnosti a aktivity. Slovensko nemá výživovú a potravinovú politiku a zhoršuje sa zdravotný stav obyvateľstva. Tam treba hľadať aj úlohu nás a našich absolventov, pretože sme ju stratili, a zvýšili tak aj nezamestnanosť v republike. Smerom do vnútra treba skvalitňovať vzdelávanie a výskumnú činnosť, definovať kroky, ktoré nás budú posúvať ďalej. Týka sa to najmä systémov kvality vzdelávania, ECTS, riadenia kvality, ľudských zdrojov, kvality a financovania výskumu, propagácie celospoločenskej prospešnosti nášho výskumu a vzdelávania, hľadania nových dimenzií rozvoja ako aj hľadania vzájomnej súčinnosti jednotlivých fakúlt pre rozvoj univerzity a jej celospoločenské vnímanie a uznanie. Nemožno podceňovať tvorivosť ako prvok, ktorý nás posúva dopredu, tu máme rezervy.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Hovoriť o míľnikoch v živote nie je jednoduché, pretože človek nikdy nevie či ešte neprídu ďalšie a významnejšie. Nepochybne však prvým bolo štúdium na našej alma mater a rozhodnutie zostať tu pracovať, aj keď cesty neboli jednoduché. Druhým míľnikom bolo založenie novej katedry a následne ŠP bezpečnosť a kontrola potravín. Toto považujem z celospoločenského pohľadu nielen za obrovský prínos, ale aj záväzok, ktorý treba každodenne napĺňať, a ktorý dáva zmysel mojej pedagogickej a vedeckovýskumnej práci. Tretím míľnikom bola strata rodičov, a teda aj domova. Veľa sa dá v živote nahradiť, opraviť, vymeniť, doplniť a pod., ale toto jediné nie.
