ani sme sa nenazdali a máme tu vytúženú jar, na ktorú všetci čakáme po dlhých zimných mesiacoch. Mesiacu apríl patrí prívlastok najrozmarnejší, pretože v tomto čase zažívame asi všetky ročné obdobia. Slnečné lúče dopadajú kolmejšie na našu Zem, čoraz viac ju zohrievajú a postupne vlievajú životodarnú miazgu do žíl rastlín a živočíchov, človeka nevynímajúc.
Z historického aj spoločenského pohľadu tento mesiac patrí lesom a našej planéte, ktorú právom nazývame matka Zem. Ešte predtým ako ju začali osídľovať rastliny a živočíchy, boli viac menej jasné zemepisné pásma, ktoré sa počas geologických dôb posúvali, ale rozdiely medzi nimi trvajú dodnes. Spoločenstvám rastlín a živočíchov žijúcich v určitých prírodných podmienkach dnes hovoríme „biómy“. Medzi najpozoruhodnejšie suchozemské biómy patria lesy, ktoré ešte dnes pokrývajú takmer 38 % povrchu kontinentov, čo je približne 57 miliónov km². Naše krásne, malebné Slovensko s rozlohou lesov takmer 2 milióny hektárov ( čo je viac ako 40 % územia), patrí medzi krajiny, kde les je dominantným biómom. Väčšina z nás si pod pojmom les predstaví len stromovú vegetáciu, ktorá aj pre veľa ľudí pracujúcich v tomto obore predstavuje len zdroj drevnej hmoty. Les je však vysoko organizovaný ekosystém, v ktorom fungujú vzájomné väzby, prebieha kolobeh látok a tok energií. Prirodzené lesy sú vo väčšej miere vždy zložené z viacerých druhov, rôzneho vekového štádia a rastových foriem. Les dokáže veľmi hospodárne využívať slnečnú energiu, má obrovskú vododržnú schopnosť, pôsobí stabilizačne proti erozívnym vplyvom, čo ho radí medzi najproduktívnejší bióm. S postupným osídľovaním Zeme človekom a rozvojom civilizácie je tlak na les a jeho všestranné využívanie enormný, a tak sa les od nás postupne vzďaľuje. Ak chceme, aby lesy naďalej plnili svoju funkciu a neklesala ich výmera, je nevyhnutné starať sa o ich zdravotný stav a rozumne v nich hospodáriť, to znamená udržať vyvážený pomer medzi ťažbou a obnovou, mnohokrát obmedziť enormný nájazd zberačov lesných plodov a pod. Mesiac apríl je teda obdobím, kedy by sme všetci mali prehodnotiť svoj vzťah nielen k lesu, ale k samotnej prírode ako takej, aby sme si uvedomili podstatu nášho bytia, naučili sa sebareflexii a uvedomovali si svoje konanie. Všetko čo robíme, robme s láskou, len tak sa naučíme vážiť si jeden druhého, aj prácu ostatných. Nezabúdajme, že les je živý organizmus, ktorý rastie a rozpráva, len sa ho treba učiť počúvať. Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť si na Jozefa Dekreta Matejovie, významného buditeľa slovenského lesníctva, vyrastajúceho a pôsobiaceho v prostredí lesných robotníkov, ľudí oplývajúcich múdrosťou, žijúcich v stálom kontakte s prírodou, a vzdať hold jeho práci a snahe zachovať lesy pre budúce generácie.
S pozdravom „lesu zdar“,
