novým profesorom na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Samotná podstata univerzity ako najvyššej vzdelávacej inštitúcie s viac než dvetisícročnou tradíciou musí zákonite napĺňať špecifickým pocitom radosti, ale aj veľkou mierou zodpovednosti každého, kto má možnosť na univerzite pracovať obzvlášť ako učiteľ. Práve on má jedinečnú možnosť skvalitňovať vedomostný potenciál národa a prispievať novými vedeckými poznatkami do vedomostnej databázy ľudstva. Tak ako sa roľník teší z plodov svojej namáhavej práce vo forme dobrej úrody, ktorá mnohých nasýti aj radosťou, tak je pre mňa potešením rozdávať svoje vedomosti študentom, diplomantom, doktorandom, z ktorých vidím vyrastať odborníkov, manažérov, výskumníkov i docentov.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
Vyštudoval som biológiu na Univerzite Komenského v Bratislave v špecializácii botanika (fytológia) – veda o rastlinách. Napriek náročnému štúdiu (každý rok dva semestre chémie) som sa skutočne tešil, že môžem študovať to, čo bolo mojou záľubou od detstva a budem sa aj profesionálne venovať výskumu rastlín, predovšetkým drevín. Svoju vedeckú kariéru som začal na Ústave dendrobiológie Slovenskej akadémie vied v Arboréte Mlyňany, ktorý bol v tom čase renomovaným a svetoznámym výskumným ústavom drevín. Dvanásť rokov intenzívnej vedeckovýskumnej práce v oblasti taxonómie a karyológie drevín ma napĺňali pocitom šťastného vedca, ktorý objavoval ešte nepoznané. Aj keď to bolo na území malého Slovenska, ktoré z hľadiska areálu skúmaných druhov bolo len malým fliačkom zeme, zato nesmierne bohatým na variabilitu druhov. Metodológia botaniky a metódy výskumu ma dostávali ďalej a ďalej za hranice Slovenska i Európy, veda mi otvárala ďalšie obzory poznávania podstaty diverzity rastlinných druhov.
S odstupom času veľmi pozitívne hodnotím zmenu pracoviska a pôsobenie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, ktorá mi umožnila nielen pokračovať vo svojich úspešných tímových výskumných prácach, ale ma donútila svoje vedomosti z botaniky odovzdávať širokému okruhu poslucháčov – študentom poľnohospodárskeho a záhradníckeho zamerania. Na Katedre botaniky sme s kolektívom pracovníkov otvorili novú etapu botanického výskumu v smere podrobného štúdia najdôležitejšieho biologického procesu – generatívnej reprodukcie veľmi ohrozených druhov rastlín na Slovensku. Výskum bol zameraný na poznanie najintímnejšieho procesu druhov – embryogenézy na úrovni cytologickej, počnúc fúziou gamét a končiac diferenciáciou embrya vrátane finálnej diaspóry (semena a plodu). Odhaľovanie zákonitostí procesu generatívnej reprodukcie pokračuje aj pre poľnohospodársku krajinu dôležitých dominantných druhov biokoridorov z čeľade Rosaceae.
Ako veda obohacuje váš život?
Veda je výsledkom vysoko špecifickej činnosti rozumu - poznávacieho procesu ľudstva v najrozmanitejších sférach bytia človeka, ktorý má slúžiť pre dobro človeka. Je aj o zdieľaní – čo objavím, dám na vedomie celému svetu, ako aj o intenzívnej komunikácii s ľuďmi s ktorými si dobre rozumieme, aj keď ich reč neovládame. Veda má totiž svoju špecifickú reč, ktorá sa neučí ľahko, ale pre toho, kto ju ovláda, žiadna krajina nie je nedostupná. Aj v tomto spočíva krása vedy, ktorá nepozná hranice. Prekonáva aj našu planétu a spoznáva vzdialené končiny vesmíru, ale preniká aj do princípov mikrokozmu. Fascinujúcim momentom pre biológa je nazrieť do zákonitostí podstaty života a jeho evolúcie – objavovať ešte nepoznané.
Fides et ratio! viera a rozum - je inšpirujúcim krédom aj pre mňa, ktoré je mimoriadne obohacujúcim prvkom či esenciou pre vedca, ale aj pre každého človeka, z aspektu správneho nazerania do podstaty poznaného i nepoznaného sveta, ktorého sme významnou súčasťou.
Status (titul) profesora je mimoriadne zaväzujúci predovšetkým z aspektu ďalšieho rozvoja vedy, v ktorej sa graduoval, prostredníctvom vedeckej školy. Tento aspekt - vedecká škola, ktorú som mal možnosť budovať na SPU, je obohacujúci vo všetkých smeroch a som za to nesmierne vďačný.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelávania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú však potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie svojho vzdelávania a vedeckého výskumu?
Princíp trojstupňového vzdelávania má v porovnaní s dvojstupňovým síce sofistikovanú logiku a vznešenú ideu, ale vo svojej podstate prakticky nevedie k zvýšeniu vedomostného potenciálu absolventov (iba vo výnimočných prípadoch), čo má v konečnom efekte nepriaznivý odraz predovšetkým na doktorandskom stupni. Výraznou mierou tu absentujú náležité vedomosti zo základných vedných disciplín, ktoré sú hybnou silou invencie vedeckého výskumu, čo posúva poznávací proces na kvalitatívne vyššiu úroveň. To má nesporný význam jednak metodologický – filozofia bádania, ale aj samotnú výchovu mladých učiteľov. Preto každý učiteľ, ktorý prešiel prirodzenou sukcesiou vzdelávacieho procesu až po najvyšší stupeň, nemôže nevidieť evidentnú stagnáciu. Vnútorné zdroje univerzity sú značne vyťažené a nemôžu byť dostačujúce pre zrejmý progres. Predpokladám, že jediným efektívnym riešením skutočného rozvoja pre univerzity vo vede i vzdelávaní bude fúzia výskumných ústavov a univerzít. Jednoznačne mi to vyplýva z vývoja financovania vedy i univerzít na Slovensku. Nič nové som týmto neobjavil, niektoré európske krajiny to už dávno úspešne zrealizovali. Na Slovensku máme na univerzitách i vo výskume veľa múdrych manažérov, ktorí, verím, že argumentmi rozumu usmernia politické rozhodnutia pre normálne smerovanie vzdelávania, vedy a výskumu.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Skôr by som hovoril o ľuďoch ako o míľnikoch, ktorí správnym smerom posúvali – orientovali môj život, mali pre mňa pochopenie, dávali priestor pre môj osobný rozvoj a mali porozumenie aj pre môj egoizmus. Mal som šťastie, že počas svojej ontogenézy som sa stretol a stretávam so skvelými ľuďmi počnúc rodičmi, priateľmi, učiteľmi, spolupracovníkmi, študentmi až po tých najbližších, ktorí sú naplnením života každého človeka. Vďakabohu, že boli a sú.
Renáta Chosraviová
Prof. RNDr. Tibor Baranec, CSc., vedúci Katedry botaniky
