Traduje sa, že muži a autá patria k sebe. V prípade Ing. Tomáša Polonca z Nitry, doktoranda na Katedre dopravy a manipulácie Technickej fakulty SPU, to platí doslova. Jeho život je spojený s autami už od detstva. Podľa jeho slov, tak ako väčšina chlapcov, aj on už v detstve neustále sledoval rôzne automobilové súťaže, listoval v motoristických časopisoch a sníval o tom, že sa raz stane pretekárom...
Pán inžinier, vráťme sa na chvíľu do vášho detstva. Predpokladám, že bolo spojené s autami...
Inak to ani nemohlo byť. Môj otec je automechanik, takže okolo áut a motoriek som sa motal od narodenia. Aj pri výbere strednej školy padlo rozhodnutie na dopravnú priemyslovku v Trnave. Po ukončení štúdia som začal študovať na Technickej fakulte SPU a po získaní inžinierskeho diplomu som sa rozhodol pokračovať v štúdiu ako doktorand na Katedre dopravy a manipulácie.
Kedy ste sa dostali prvýkrát na preteky a ako si spomínate na tento zážitok?
Svoj sen som si čiastočne prvýkrát splnil keď som mal 22 rokov. Vtedy som si vyskúšal amatérsku súťaž v rely, na ktorej sa môžu zúčastniť aj vodiči so sériovými autami bez pretekárskej licencie. Skončil som piaty, ale na ďalšej som už obsadil druhé miesto. S amatérskou rely som po čase prestal z toho dôvodu, že auto používané v bežnej premávke sa nedá legálne upraviť tak, aby mohlo byť šampiónom. Aj naďalej som sa však ako divák zúčastňoval na rôznych motoristických podujatiach. V roku 2009 som sa s priateľmi zúčastnil na jednom z pretekov v „šprinte na 402 metrov“ (v zahraničí známych ako Drag Race). Táto disciplína ma zaujala hlavne preto, že až 90 % úspechu spočíva v dobrej príprave alebo skôr úprave vozidla. Nieže by som neveril svojim vodičským schopnostiam, ale viac ma fascinovala technika auta ako technika jazdy. Priamo na pretekoch som sa teda rozhodol, že postavím auto, ktoré bude schopné na trati konkurovať aj drahým a výkonným „športiakom“. Priatelia, ktorí boli vtedy so mnou, sa na mojom odhodlaní iba z chuti pobavili. Keď som o rok neskôr na rovnakej trati porazil „športiak“ Porsche Targa s vozidlom, ktoré som vlastnoručne navrhol a postavil, ich posmešky utíchli J.
Ako ste sa dostali ku konštruovaniu tohto auta?
Ako som už spomenul, bolo to viac-menej dielo náhody a veľkého odhodlania, ktoré sa nakoniec vyplatilo. Každopádne stavba vlastného auta bola mojím veľkým snom. Aj keď sa z fotografií môže zdať, že to je vlastne iba obyčajné staré auto, ktoré má namontovaný silný motor, nie je to úplne tak. V skutočnosti asi jediná vec, ktorá na aute zostala pôvodná, je strecha. Všetky jeho ostatné súčiastky boli nejako modifikované, odľahčené, odstránené alebo vymenené za iné.
Projekt dostal pracovný názov Luigi. Prečo?
Drvivá väčšina komponentov, ktoré som použil pri stavbe auta pochádza od talianskych výrobcov a asi najznámejšie talianske vozidlo na svete je postavička Fiatu 500 z animovanej rozprávky Autá (The Cars), ktorá sa volala Luigi.
Ako sa zrodilo auto vašich predstáv?
Ako to už v takýchto prípadoch býva, za stavbou auta je veľký počet prebdených nocí strávených nad knihani, za počítačom, na internete a v dielni. Po premyslení a navrhnutí základnej konštrukcie bolo nutné riešiť mnoho technických otázok, ktoré sa priebežne objavovali. Aby bolo auto dokončené v stanovenom termíne, pracoval som na ňom vždy po škole, veľakrát do skorého rána. Doteraz som na vozidle odpracoval viac ako 3-tisíc hodín. Keď sa dostalo do stavu, v ktorom dokázalo jazdiť, uskutočnili sme niekoľko testov a nasadili ho do pretekov. Hneď na prvých sme získali druhé miesto v kategórii, čo ma utvrdilo v tom, že projekt sa uberá správnym smerom.
Aké sú hlavné a najdôležitejšie parametre vášho pretekárskeho auta?
Keďže šprint sú preteky v zrýchlení automobilov na určitej dráhe, najdôležitejším parametrom vozidla je jeho zrýchlenie. To sa dá dosiahnuť iba ak má vozidlo vysoký výkon, nízku hmotnosť a dobrú trakciu. Žiaden z parametrov však nesmie byť podcenený a dôležité je tiež ich správne vyváženie. Vysoký výkon zabezpečuje dvojlitrový motor značky Lancia, prepĺňaný turbodúchadlom. V sezóne 2011 mal motor vozidla výkon zvýšený zo sériových 180 na 286 konských síl a hmotnosť vozidla bola 820 kg. S týmito parametrami, ktoré možno porovnať s parametrami naozaj drahých superšportových vozidiel, bolo auto schopné zrýchliť z pokoja na 100 km/h za menej ako 4 sekundy.
Pokiaľ ide o dizajn, zvolili sme pomerne výrazný, ale zároveň kultivovaný vzhľad. Vozidlo narástlo do šírky, pribudlo na ňom niekoľko chladiacich otvorov, dostalo snehovo biele lakovanie a jeho „taliansky pôvod“ naznačujú talianske národné farby na jeho streche a bokoch. Nápisy na vozidle propagujú sponzorov a partnerov projektu.
Kde ste sa s vozidlom prezentovali?
Zúčastnili sme sa na všetkých pretekoch Slovenského šprintérskeho šampionátu, ktoré sa konajú na rôznych tratiach po celom Slovensku, a tiež sme boli na pretekoch v Maďarsku, kde sme obsadili tretie miesto. Okrem pretekov bolo vozidlo v roku 2011 vystavené aj na autosalónoch v Nitre a v Bratislave.
Aké úspechy ste dosiahli na pretekoch?
V roku 2010 som sa stal vicemajstrom SR v šprinte v kategórii AP3. O rok neskôr sa mi podarilo kategóriu AP3 s veľkým náskokom bodov vyhrať a okrem toho získať aj titul absolútneho majstra SR v šprinte automobilov. To je zatiaľ najväčší úspech, ktorý vozidlo na národnej úrovni môže dosiahnuť. Teraz sa budeme snažiť obhájiť titul aj v sezóne 2012 a reprezentovať Slovensko na viacerých pretekoch v zahraničí.
Čo považujete za svoje najväčšie víťazstvo?
Za najväčší úspech považujem to, že som stále celý, živý a zdravý, a že ma zatiaľ nepostretli žiadne kolízie ani väčšie technické problémy. Možno sa to z pohľadu divákov nezdá, ale udržať tak ľahké a výkonné vozidlo na ceste vo vysokej rýchlosti dá vodičovi niekedy poriadne zabrať J.
Ako to už pri takýchto projektoch býva, auto ešte nie je vo finálnej podobe a stále je na ňom čo vylepšovať a dolaďovať. Čo by ste chceli do budúcnosti zmeniť, vylepšiť?
Momentálne vozidlo prekoná vzdialenosť 402 metrov za 11,5 sekundy. Pre túto sezónu však chystáme rôzne vylepšenia konštrukcie, ktoré by mali zvýšiť výkon motora, a tiež znížiť hmotnosť vozidla, čo pomôže zlepšiť jeho dynamické vlastnosti. Moja osobná méta v tomto roku je dostať sa s časmi na hodnoty okolo 10 sekúnd. Podľa predbežných prepočtov by sa to mohlo podariť, ale ako sa hovorí, prax všetko ukáže.
Realizácia takéhoto sna určite nie je lacná. Kto je vaším najväčším sponzorom?
Keďže som bol schopný väčšinu prác aj návrhov urobiť svojpomocne a snažil som sa použiť čo najviac komponentov zo sériových vozidiel, cena projektu sa nevyšplhala do závratných čísel. Aj tak to však bola investícia niekoľko tisíc eur. Najväčším sponzorom bola pre mňa naša rodinná firma, a tiež moja peňaženka. Ale považoval som to za skvelý spôsob ako využiť peniaze, ktoré som získal zo štipendií J. Okrem toho máme aj zopár menších sponzorov. Keďže pre zlepšenie výsledných časov je už v tejto fáze úprav nutné vynaložiť väčšie finančné prostriedky, do budúcnosti budeme musieť nájsť finančného partnera, ktorý by sa na týchto nákladoch podieľal.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Rád by som úspešne ukončil doktorandské štúdium a keď sa mi podarí, rád by som absolvoval aj nejakú zahraničnú stáž, na ktorej by som mohol načerpať nové skúsenosti a vedomosti. O tom, čo bude po ukončení štúdia, som zatiaľ veľmi neuvažoval. Bol by som však rád, keby moje ďalšie smerovanie malo niečo spoločné s autami.
Renáta Chosraviová
Ing. Tomáš Polonec vyniká tvorivou inovatívnou prácou v oblasti motorových vozidiel a spaľovacích motorov. V rokoch 2009 - 2010 zameral svoju činnosť na návrh a zostrojenie pretekárskeho vozidla pre akceleračné preteky Slovenského šprintérskeho šampionátu. Po prvých pretekárskych skúsenostiach začal zlepšovať konštrukčné parametre vozidla. V roku 2011 ho prezentoval na Autosalóne v Bratislave a v Nitre. Ing. Polonec je absolútnym majstrom Slovenska v akceleračných pretekoch automobilov na Slovenskom šprintérskom šampionáte. V akademickom roku 2010/2011 získal Cenu rektora SPU za vedeckovýskumnú prácu a vynikajúce študijné výsledky.
