s novou profesorkou na Fakulte biotechnológie a potravinárstva
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Práca vysokoškolského pedagóga je veľmi zaujímavá a rôznorodá. Ani jeden semester nie je totožný s iným napriek mnohoročnej výučbe toho istého predmetu. Vďaka spätnej väzbe či už na základe rozhovorov so študentmi po ukončení predmetu skúškou alebo výsledkov ankiet, ktoré si zvykneme na konci semestra medzi študentmi urobiť, možno neustále modifikovať formy výučby. Aj obsah výučby niektorých predmetov sa do istej miery musí meniť v súlade s novými poznatkami a neustálym prílevom nových informácií. Týka sa to najmä nadstavbových predmetov na II. a III. stupni vysokoškolského štúdia. To je zároveň aj naša motivácia k celoživotnému štúdiu. Permanentné vzdelávanie sa a sledovanie najnovších trendov v oblasti výskumu sú napokon aj podmienkou našej vedeckovýskumnej činnosti. No a atraktívnosť práce spočíva aj v tom, že vďaka neustálemu kontaktu s mladými ľuďmi sa pedagóg nielen oboznamuje s názormi súčasnej mladej generácie, ale niekedy prestáva vnímať svoj reálny vek, lebo sa často „nakazí“ aj ich entuziazmom a nadšením.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov
mimo vášho odboru?
Možno ho rozdeliť na dva súvisiace smery v súlade s vedeckým zameraním môjho pracoviska. Do vzniku FBP sa Katedra chémie orientovala najmä na výskum transferu rizikových prvkov v systéme pôda – poľnohospodárska plodina. Realizoval sa desiatky rokov vlastne od vzniku pracoviska tak v modelových podmienkach nespočetného množstva vegetačných pokusov, ako aj v reálnych podmienkach poľnohospodárskych podnikov hospodáriacich v environmentálne zaťažených regiónoch Slovenska. Mala som to šťastie, že som nastúpila na pracovisko s mimoriadnym potenciálom vynikajúcich pedagógov a súčasne výskumníkov, ktorí položili základ mojej odbornej profilácie. Od nich som sa veľmi veľa naučila a dodnes čerpám z ich rád a skúseností. Som im za to veľmi povďačná. Po vzniku FBP bolo treba orientovať vedecké zameranie Katedry chémie viac smerom k potravinám, resp. potravinovým surovinám. Výskumné aktivity sme preto rozšírili na skupinu bioaktívnych látok prítomných v mnohých potravinových surovinách. Patria medzi ne napríklad flavonoidy s vysokým antioxidačným potenciálom a množstvom ďalších pozitívnych účinkov na zdravie človeka. Súčasne však využívame dlhoročné poznatky z oblasti negatívneho pôsobenia rizikových prvkov a výskum sústreďujeme aj na vzájomné vzťahy medzi týmito protichodne pôsobiacimi komponentmi potravín alebo potravinových surovín. Dôraz kladieme na výskum rôznych faktorov ich vzájomného ovplyvňovania sa tak, aby tieto potravinové suroviny mohli byť základom pre vývoj potravín nového typu.
Ako veda obohacuje Váš život?
Veda vstúpila reálne do môjho života nástupom do zamestnania na Katedru chémie. Zmenil sa môj pohľad nielen na objekt nášho výskumu – potraviny, resp. potravinové suroviny, ale aj na prácu výskumníka. Človek sa každý deň presviedča o svojej nedokonalosti, o deficite množstva vedomostí a poznatkov, je prinútený neustále študovať a vzdelávať sa. Veda a výskum sa stali spoločným menovateľom pre našu spoluprácu s viacerými výskumnými pracoviskami a zahraničnými univerzitami. Každý nový originálny výsledok, každý uverejnený vedecký článok, každý úspešný projekt však okrem množstva práce prináša pre každého z nás aj krásny pocit zadosťučinenia.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Na túto otázku veľmi ťažko nájsť jednoduchú odpoveď. Kvalitné vysokoškolské vzdelávanie je v prvom rade podmienené kvalitným vzdelávaním na úrovni základných a stredných škôl. V priebehu posledných dvoch desaťročí prišlo k zmene štruktúry vyučovacieho základu na nižších typoch škôl. Nastal úbytok výmery predmetov prírodovedného zamerania, ktoré výrazným spôsobom formujú logické myslenie žiaka či študenta. Stratilo sa aj toľko kritizované memorovanie, ktoré však uplatňované v racionálnej miere malo svoj význam - zabezpečovalo permanentný tréning pamäte. Žiaci alebo študenti dnes majú často problém zapamätať si aj jednoduchú vetu. Samozrejme, že v súčasnosti najviac preferované predmety – cudzie jazyky a informačné technológie sú veľmi potrebné, umožňujú nielen komunikáciu študentov s celým svetom, ale aj získavanie nových poznatkov a skúseností v zahraničí. Avšak netreba zabúdať ani na starú osvedčenú klasiku, ktorej kvalita bola rokmi preverená a mnohokrát potvrdená.
Ďalším problémom je spôsob financovania vysokých škôl. Pokiaľ sa výška pridelených finančných prostriedkov bude odvíjať od počtu študentov, naďalej bude vo vzdelávaní prevládať kvantita nad kvalitou. Stretávame sa tak aj so študentmi, ktorí nemajú potenciál a často ani snahu a záujem študovať a svoje pôsobenie na univerzite berú len ako možnosť stráviť kdesi voľný čas. Pedagógovia sú tak veľakrát neúmerne zaťažení výučbou, napriek tomu je však ich hodnotenie spojené najmä s výsledkami ich vedeckovýskumnej činnosti. Systém trojstupňového vysokoškolského štúdia by mal byť preto podľa mojej mienky modifikovaný tak, aby niektoré študijné programy boli akreditované iba na prvý stupeň a zároveň úzko odborne špecializované v súlade s aktuálnymi potrebami spoločnosti a požiadavkami trhu práce. Podmienkou je ale vytvorenie reálnych pracovných pozícií pre bakalárov. Pri inovácii štúdia treba však zohľadňovať aj súčasné svetové trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní, ako aj vo vede a výskume tak, aby študijné zameranie zodpovedalo našim špecifickým podmienkam. Investícia do vzdelania národa je dobrá investícia. Nemusí mať každý titul inžiniera, avšak na každej pracovnej pozícií by mal byť primerane vzdelaný, kvalitne pripravený odborník schopný vykonávať svoju profesiu v súlade s požiadavkami súčasného sveta plného moderných technológií a špičkových zariadení.
A posledný postreh. Kvalitu vzdelávania na univerzitách by snáď pomohlo zvýšiť aj odbúranie byrokracie a administratívnych úkonov spojených s riešením rôznych projektov. To je faktor, ktorý nás často oberá o drahocenný čas i veľkú časť duševných síl. Na viacerých univerzitách sa v súčasnosti budujú centrá excelentnosti vedy a výskumu. Tieto špičkové pracoviská by mali priniesť možnosť nielen získavania cenných vedeckých výsledkov výskumu na vysokej úrovni, medzinárodného uznania a vysokého kreditu v európskom výskumnom priestore, ale aj uplatnenia najlepších absolventov našich škôl. Výhodou týchto pracovísk je priame prepojenie výskumu a vzdelávania na univerzite. To považujem za jeden z efektívnych nástrojov zvýšenia úrovne univerzitného vzdelávania.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Rodina je v mojom živote najcennejšou hodnotou, takže tým najdôležitejším míľnikom bolo založenie rodiny a narodenie dcéry. Môj dovtedajší život sa zmenil a získal nový rozmer. K ďalším významným momentom v mojom živote možno zaradiť nástup do zamestnania na Katedre chémie v roku 1985 a zmenu môjho pracovného zaradenia v roku 2003, keď som bola vymenovaná do funkcie vedúcej katedry. Táto pracovná pozícia ma neustále obohacuje nielen o nové skúsenosti vyplývajúce z práce s ľuďmi a zodpovednosti za kolektív, ale aj o pocity radosti z úspechov mojich kolegov a hrdosti na výsledky práce celého nášho kolektívu.
