56-11-12BZ V poslednom období prenikajú do spoločenskej praxe rôzne techniky in vitro, ktoré sapovažujú za vhodný spôsob vegetatívneho rozmnožovania veľkého počtu rastlinných druhov, významných z hľadiska poľnohospodárstva, záhradníctva a lesníctva.

V Botanickej záhrade (BZ) SPU sa touto metódou zaoberajú už 20 rokov a v súčasnosti ňou rozmnožujú najmä orchidey, tillandsie, mäsožravé rastliny, paprade, rododendrony a banánovníky.Do tajomstva kultivácie n vitronás zasvätila Alena Bačinská, laborantka BZ.

O deťoch „zo skúmavky“ už iste každý počul. Ale možno nevie každý, že týmto spôsobom sa dajú získať aj nové rastlinky. Čo znamená in vitro a aký je cieľ kultivácie?

Pod pojmom in vitro techniky rozumieme metódy kultivácie rastlinných buniek, pletív a orgánov, izolovaných od materského organizmu a kultivovaných v umelých podmienkach (in vitro, latinsky „v skle“). Cieľom metódy, najmä z praktického hľadiska je získanie celistvej rastliny a po krátkej adaptácii prenos do prírodných podmienok. Niektoré rastliny majú problém klíčiť a z toho dôvodu je ľahšie rozmnožiť ich in vitro.

Aké sú prednosti tejto metódy?

Je prevratná v tom, že ide o jedinú metódu vegetatívneho množenia, pri ktorej nedochádza k prenosu chorôb, najmä vírusového pôvodu a rastliny môžeme počas celého procesu ozdraviť.

Kto je otcom myšlienky kultivácie in vitro?

Profesor F. C. Steward z Cornellskej univerzity. Názor, že akákoľvek somatická bunka je schopná sa regenerovať za vhodných podmienok na celú rastlinu, bol vyslovený až v 19. storočí. V roku 1958 ho prof. Steward použil pri tzv. meristémovom množení.
V čom spočíva uvedený spôsob rozmnožovania rastlín?

Princíp techník spočíva v izolácii ľubovoľnej časti rastlinného organizmu (explantátu) a v jeho kultivácii na umelých živných médiách v simulovaných podmienkach v kultivačných miestnostiach.

Ako to celé prebieha?

Najskôr dochádza k odberu tzv. delivého pletiva – meristému. Najčastejšie sa používajú vrcholové stonky, ale môžeme použiť aj naklíčené semená, listy či okvetné plátky. Získanú rastlinnú časť - my využívame najviac semienko - treba pred výsadbou vydezinfikovať - opláchnuť v chloramíne, potom v destilovanej vode a vysadiť ho na živnú pôdu (médium), ktorá sa skladá z mikro a makroelementov (N, P, K, Ca, Mg Fe, Co, Ni), sacharózy a agaru (polysacharid získaný z morských červených rias). Živnú pôdu predtým uvaríme, nalejeme do sklených baniek alebo pohárikov a v špeciálnom prístroji – autokláve, sterilizujeme.

Rastlinné bunky sú za určitých podmienok schopné vytvoriť celú rastlinu z jednej alebo niekoľkých somatických buniek. Explantáty pestujeme v špeciálnych kultivačných komorách, v ktorých musíme nastaviť vhodné fyzikálne podmienky na kultiváciu (napr. teplota, svetelný režim), pretože tým môžeme usmerniť ďalší vývin izolovaného rastlinného pletiva. Na konci celého procesu rastliny presádzame do štandardných substrátov a pestujeme bežným spôsobom. Vytvorené regeneranty možno spätne využiť na odber explantátov a celý pokus rozmnožovania sa týmto opakuje.