56-11-12spanielsko2 Dokončenie z predchádzajúceho čísla.

Gastronómia a stravovacie návyky

Raňajky okolo ôsmej-deviatej, obed medzi druhou a treťou, po ňom dve-tri hodinky krátky odpočinok (siesta) a večer o desiatej večera s prehýbajúcimi sa stolmi, čo je pre našinca dosť neskoro. Španielska kuchyňa nie je, podľa môjho názoru, taká pestrá ako slovenská, napriek tomu sa však nájde mnoho jedál, ktoré upútajú čuchové i chuťové bunky. Národným jedlom je paella, špeciálne pripravovaná ryža s morskými plodmi, zeleninou a šafranom zapekaná na obrovských panviciach. Pochádza z okolia Valencie, a preto sa v tejto oblasti považuje za najchutnejšiu. Hoci som si pôvodne myslela, že kombinácia ryže a morských živočíchov nie je príliš lákavá, paella má určite „niečo do seba“. Typická je aj torta zo zemiakov a vajec (tortilla de patatas), milovníci údených výrobkov si môžu pochutnať na rozmanitých klobáskach, salámach či šunkách (najznámejšia je jamón ibérico alebo jamón serrano). Existujú tu dokonca akési múzeá šunky, kde nájdete najrôznejšie druhy mäsových produktov.

Obedové menu v univerzitnej jedálni ma prekvapilo. Pozostávalo z dvoch hlavných jedál a dezertu - papkáči by si prišli na svoje. Zaujímavosťou bolo, že k obedu sa dalo doobjednať pivko alebo vínko J. Ak si chcete iba zamaškrtiť, určite sa zastavte v cukrárni (pastelería) s typickým sladkým pečivom a ovocnými tortičkami. Nezabúdajte však, že španielske sladkosti majú oveľa vyšší obsah cukrov, než na aký sme zvyknutí.

Kultúra, slávnosti a šport

Španieli sú všeobecne známi svojou životnou energiou, výbušnou povahou, ale i prívetivosťou a chuťou užívať si každú sekundu. Vo Valencii sa stále niečo dialo. Prvého marca tu začína asi najdlhší sviatok vítania jari, tzv. Fallas, ktorý sa končí 19. marca pálením postáv vyrobených z papiera, látok a dreva (najvyššia meria takmer 30 metrov). Ľudia stavali rozmanité figuríny na námestiach po celej Valencii, ulice boli zaplnené trhovníkmi, ľuďmi v národných valencijských krojoch a ďalšími zabávajúcimi sa. Každý večer vybuchovali ohňostroje, ozývala sa hudba, spev.

Nezabudnuteľnou športovou akciou bolo finále španielskeho pohára vo futbale medzi mužstvami Real Madrid a Barcelona, ale aj preteky F1 na konci júna. Napriek tomu, že som nebola na diváckej tribúne, môžem sa popýšiť, že som stála na trati a užila si hluk pretekárskych áut v uliciach Valencie.

Obyvatelia mesta sa každoročne sa stretávajú na vínnom festivale „feria del vino“, kde nechýbajú laici ani skúsení degustátori. Ochutnávka vín, syrov, mäsových i nemäsových výrobkov je spojená s predajom a sprevádzaná príjemnými zvukmi španielskych piesní.

Valencia a jej okolie však toho ponúka oveľa viac. Nespočetné množstvo tanečných a hudobných predstavení v malých baroch a kaviarničkách, tzv. botellon, keď sa študenti a mládež schádzajú v uliciach, trhy Mercado Central Valencia, festivaly, výstavy a množstvo iných kultúrnych a spoločenských akcií.

Začiatkom júla sa otvára sezóna býčích zápasov, kde svoje zručnosti ukazujú toreadori a matadori z celého Španielska. Na každej corride „padnú“ tri býky (niektoré vážia viac ako 500 kg) pod rukami šiestich býčích zápasníkov. Vo Valencii som nemala príležitosť vidieť túto atrakciu, zážitok z býčích zápasov som si odniesla už pred niekoľkými rokmi z Madridu. Nesúhlasím so surovosťami páchanými na zvieratách, corrida má však zvláštne príťažlivý kultúrny podtón so štipkou vzrušenia, ktorá sprevádza sledovanie osudu bojovníka i zvieraťa. Som rada, že som sa odhodlala aspoň raz to zažiť, a tak pochopiť symboliku býčieho zápasu.

Niečo na záver...

Výmenný pobyt v Španielsku by som odporučila každému, kto ma záujem o zoznámenie sa s novými kultúrami, vytváranie priateľstiev, nadobúdanie odborných vedomostí a životných skúseností. Hľadiac späť, rozhodne môžem povedať, že všetky obavy i polienka pod nohami, ktoré niekedy bránia vyraziť vpred, treba rázne preskočiť a vydať sa na cestu za spoznávaním. Stojí to za to...