V rámci predmetu ekonomika životného prostredia a prírodných zdrojov, výučbu ktorého zabezpečuje Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka FEŠRR, aj v tomto semestri absolvovali študenti 3. ročníka FEŠRR a FBP exkurziu, zameranú na zhodnocovanie odpadov.
Združenie Priatelia Zeme vyhodnotilo najúspešnejšie obce a mestá v oblasti systémov separovaného zberu. Stali sa nimi: Dubnica nad Váhom, Imeľ, Košeca, Nová Dubnica, Palárikovo, Piešťany a Stará Turá. V rámci exkurzie sme navštívili obce Imeľ a Palárikovo, ktoré sa prihlásili ku Koncepcii smerovania k nulovému odpadu v strednej Európe. Cieľom koncepcie je postupné znižovanie množstva odpadu zneškodňovaného na skládkach a v spaľovniach na nulové množstvo. Na prvý pohľad sa táto myšlienka môže zdať nerealistická. Avšak príklady miest a obcí z USA, Austrálie, Nového Zélandu a Európy, ktoré ju úspešne zavádzajú do praxe, dokazujú opak. Význam separácie odpadov netreba v dnešnej dobe osobitne zdôrazňovať. Ekonomický prínos sa prejaví úsporami nákladov na ich zneškodňovanie. Z hľadiska miest a obcí môže dobre zavedený systém separovaného zberu za určitých podmienok znížiť náklady na nakladanie s komunálnym odpadom, zvýšiť zamestnanosť v regióne, znížiť závislosť samospráv na externých firmách vlastniacich spaľovne a skládky odpadov atď. Legislatíva je v tomto smere jednoznačná - separovaný zber odpadov je povinnosťou. Konečný výsledok a efekt však závisí od záujmu tých, ktorí ho realizujú. Z obcí sme zavítali aj do firiem, ktoré spracúvajú separovaný odpad. Firma General Plastic v Kolárove spracúva plastové fľaše a v súčasnosti patrí medzi najväčších spracovateľov PET fliaš a výrobcov PET predliskov (budúcich fliaš) v strednej Európe. Riaditeľ Peter Krasnec nás uistil, že firma spracuje všetky na Slovensku vytriedené plastové fľaše. Firma Kuruc Company v Šuranoch zase spracúva kompozitné obaly a vlastnou technológiou ich „premieňa“ na stavebné panely a kartónové výrobky. Jej technológie a výrobky možno nájsť v USA, Švédsku, ČR, Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Bielorusku, Rusku a v Srbsku. Firma ročne spracuje 3 až 4 tisíc ton tetrapakových nápojových obalov – teda všetko, čo sa na Slovensku vyseparuje. Ešte aj dnes často počúvame, že separovaný zber odpadov sa v podmienkach Slovenska nedá úspešne realizovať. Skutočný problém je však v našej mysli a v nastavení systému odpadového hospodárstva.
Ing. Marcela Chreneková, FEŠRR
Z exkurzie v rámci ekonomiky životného prostredia a prírodných zdrojov. Foto: archív MCH
