novým profesorom na Katedre ekonomiky Fakulty ekonomiky a manažmentu
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Výskum a výučba na univerzite je kreatívna práca. Každý deň riešim nové problémy. Obrovskou výhodou je, že v práci sa stretávam väčšinou s inteligentnými ľuďmi a pracovný čas je flexibilnejší ako napr. vo výrobnom podniku. Na druhej strane však veľa práce musím vykonávať aj na úkor voľného času.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
Ťažko to zovšeobecniť, lebo pracujem spolu s kolegami na rôznych výskumných projektoch.
Prvý výskum, ktorému som sa venoval ešte počas štúdia na Cornell University, sa týkal rozhodovania o poľnohospodárskych politikách. Študovali sme prečo sú dotácie do poľnohospodárstva rôzne v rôznych štátoch sveta (vysoké v EÚ, nízke napríklad v Austrálii) a aký vplyv na výšku podpory poľnohospodárstva mal vznik Európskej únie. Potom sme pokračovali vo vytváraní ekonometrického modelu slovenského poľnohospodárstva v rámci 5. a 6. rámcového projektu (RP) AGMEMOD. Národné modely boli spojené do európskeho modelu, a ten prepojený na svetové ceny. Model AGMEMOD slúži na simuláciu dopadov zmien poľnohospodárskej politiky alebo aj iných sokov na produkciu a spotrebu poľnohospodárskych plodín, ale aj na obchod, zisky, či úrody. Model umožňuje Európskej komisii simulovať zmeny spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na slovenské poľnohospodárstvo.
V rámci 7. RP NTM IMPACT pracujeme na analýze necolných opatrení – ako sú napríklad sanitárne a fytosanitárne normy, ktoré sú v rôznych štátoch rôzne – na medzinárodný obchod, na blahobyt spotrebiteľov a zisky výrobcov. Medzinárodnému poľnohospodárskemu obchodu sme sa venovali aj v projektoch TRADEAG a AGFOODTRADE. Náš tím hodnotil aké faktory ovplyvňujú konkurencieschopnosť jednotlivých poľnohospodárskych komodít (PK). Našu konkurencieschopnosť najviac ovplyvňujú prírodné podmienky, kapitálové vybavenie, technológia, ale čo je špecifické pre Slovensko, aj veľkosť fariem. Naše farmy majú výhody hlavne v obilninách a olejninách, ale sú menej vhodné na ovocinárstvo, zeleninárstvo a živočíšnu výrobu.
V ďalšom RP TRANSFOP sa s kolegami venujeme analýze vývoja cien v rámci potravinovej vertikály. Je zaujímavé, že cenový šok na svetových trhoch vedie k rôznym nárastom cien spotrebiteľov v jednotlivých štátoch EÚ. Transmisiu cien zo svetových trhov na slovenské spotrebiteľské ceny ovplyvňuje štruktúra trhu, konkurencia, regulácia spracovateľov a supermarketov a usporiadanie výrobnej vertikály. Nedávno sme na Katedre ekonomiky ukončili projekt APVV, v ktorom sa venovali analýze vplyvu rastu produkcie biopalív, čo je dôsledok vysokej vládnej podpory na ceny PK. V súčasnosti začíname skúmať vplyv SPP na trhy výrobných faktorov. Ide o 7. RP EÚ, v ktorom sa my venujeme dopadom poľnohospodárskych dotácií na produktivitu fariem, na využívanie výrobných faktorov a produkciu. Čoskoro začneme pracovať na ďalšom 7. RP, kde budeme skúmať vplyv svetových trhov a nárastu svetových cien na chudobné domácnosti v strednej a východnej Európe.
Ako veda obohacuje váš život?
Každá užitočná (a najmä zaplatená) práca obohacuje život človeka. Je jedno, či ide o prácu v poľnohospodárstve, supermarkete alebo na univerzite. Navyše je dôležité, aby práca človeka zaujímala. Mňa ekonómia baví a jej štúdium považujem za užitočné. Je zrejmé, že výskum posúva spoločnosť dopredu. Bez nových technológii by ekonomický vývoj zastal. Veda pomáha zlepšovať životnú úroveň ľudí. Prevažne ide o prírodné vedy, ale nie vždy. Ak by štáty v strednej a východnej Európe, alebo Severná Kórea a Kuba, aplikovali poznatky ekonómie, tak by až tak nezaostávali za rozvinutými štátmi. Ekonómia skúma ako ľudia dosahujú svoje ciele pri rôznych obmedzeniach. V dôsledku výchovy, kultúry aj náboženstva majú ľudia rôzne preferencie a čelia rôznym finančným, technologickým a časovým obmedzeniam. Preto si rôzni ľudia vyberajú rôzne cesty, a tak je to aj s väčšími skupinami ako je rodina alebo štát. Ekonómia pomáha ľuďom analyzovať rozhodnutia jednotlivcov aj skupín a snaží sa vysvetliť rôzne trajektórie vývoja. Používanie ekonomického vedeckého prístupu vedie k poznatkom, že všade na svete sú v podstate ľudia rovnakí a rozdiely sú väčšinou dôsledkom externých podmienok a aplikovania politík.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú však potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie svojho vzdelávania a vedeckého výskumu?
V prvom rade by mala prijímať kvalitných študentov a kvalitných pedagogicko-vedeckých pracovníkov, bez ktorých sa nedá dobre učiť ani robiť výskum. Konkurencia na univerzite by sa mala nastaviť tak, aby tí, ktorí prinášajú pre výskum a študentov najviac, mali aj najrýchlejší kariérny postup. Veľkým problémom je, že na Slovensku je len jedna poľnohospodárska univerzita. Takže konkurencia je obmedzená, a aj preto by sa naša univerzita mala viac otvoriť Európe a svetu. Častejšie by sme mali prijímať absolventov iných univerzít, aby sme mali profesorov aj „neodchovancov“ SPU. Aby sme mohli prijímať profesorov z iných štátov treba zlepšiť jazykovú prípravu. Všetci študenti a pedagógovia by mali byť schopní komunikovať v angličtine, ako je to bežné napríklad v Belgicku či Dánsku. A tiež treba zaviesť diferencované odmeňovanie, aby sme dobrých profesorov mohli pritiahnuť zo zahraničia, respektíve „zabrániť“ našim najlepším odborníkom odísť do zahraničia. Inými slovami, naša univerzita by sa mala viac internacionalizovať, aby sme neostali na periférií európskeho výskumného priestoru. Taktiež je nevyhnutné viac sa orientovať na kvalitu ako na kvantitu. Ale to je skôr odporúčanie pre Ministerstvo školstva SR, ktoré by sa malo pozrieť na organizáciu univerzitného vzdelávania vo vyspelých štátoch a podľa toho regulovať náš vysokoškolský vzdelávací systém.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Detstvo s rodičmi a starými rodičmi na dedine, zoznámenie sa so svojou manželkou a narodenie syna, štúdium na Cornell University a neskôr nástup na SPU.
Renáta Chosraviová
