56-5-6Molnárová Doc. Juliana Molnárová, PhD., absolvovala štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, tu pôsobila ako výskumná pracovníčka a neskôr odborná asistentka na Katedre rastlinnej výroby (KRV) Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. V roku 1993 sa habilitovala za docentku vo vednom odbore špeciálna rastlinná produkcia. Celý život zostala verná svojej alma mater a v súčasnosti pôsobí ako zástupkyňa vedúceho KRV.

Pani docentka, v čom vedecká práca obohatila váš život?

- Kto miluje prírodu, krásne lány, pre toho možnosť skúmať živý biologický materiál, sledovať ako sa vyvíja a reaguje na rôzne zásahy, je veľkým darom od života. Vedecká práca rozšírila moje poznatky v oblasti biologických a prírodných vied, umožnila mi spoznať výsledky iných výskumných pracovníkov, doteraz vychovať 170 diplomantov a bakalárov a 7 doktorandov. V rámci grantových projektov (v troch som bola zodpovedná riešiteľka a zhruba v 20-tich zodpovedná riešiteľka čiastkových úloh), som mala možnosť pracovať so širokým tímom vedeckovýskumných pracovníkov z rôznych pracovísk i z našej univerzity. Ako vedúca troch medzinárodných bilaterálnych projektov za SR a spoluriešiteľka projektu Eureca, som spolupracovala s viacerými významnými osobnosťami a s uznávanou Debrecínskou univerzitou v MR. Výsledkami svojho výskumu, ktoré sa týkali najmä jačmeňa jarného a ozimného, ale i pšenice, resp. kukurice, som prezentovala SPU v rôznych krajinách (v Rumunsku, Česku, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku atď.).

Začiatkom 90-tych rokov slovenské poľnohospodárstvo začalo prechádzať transformáciou. Ako sa vyvíjalo obilninárstvo?

- V tomto období došlo predovšetkým k výraznému poklesu pestovateľských plôch obilnín. V porovnaní s obdobím najväčšieho rozvoja v pestovaní obilnín na Slovensku, keď predstavovala ich výmera (vrátane kukurice na zrno) 1 114,5 tis. ha, postupne klesala ich pestovateľská plocha na 768 700 ha (rok 2010), ako aj priemerné hektárové úrody. Kým v rokoch 1991 - 1997 priemerná hektárová úroda obilnín dosiahla 4,37 t, už v rokoch 1998 - 2005 to bolo iba 3,84 t. Najnižšia priemerná hektárová úroda obilnín bola dosiahnutá v roku 2007 (3,56 t) a vlani, keď sa priemerne z hektára hustosiatych obilnín zobralo len 3,74 tony.

Čo sa podpísalo pod tento negatívny vývoj?

- Okrem extrémneho charakteru poveternostných podmienok mal najväčší vplyv extenzívny spôsob pestovania, charakterizovaný výrazným znížením spotreby priemyselných hnojív (v roku 1993 poklesla na 60,9 kg na hektár ornej pôdy, v roku 2005 sa síce zvýšila na 90,9 kg, ale stále je to hlboko pod stredoeurópskym priemerom). Ďalším faktorom bola výrazná zmena v štruktúre plodín, ktorá narušila vyvážený osevný postup, ako jeden z najvýznamnejších faktorov pre dosahovanie stabilných úrod. Negatívom bolo, že obmena osiva poklesla na 40 % a zvýšil sa podiel pôd s nízkym alebo vysokým pH, čo je pre obilniny nežiaduce.

Výsledky tohtoročnej žatvy sú však v porovnaní s minuloročnými povzbudivé...

- Podľa predbežných odhadov sa tohtoročný hektárový priemer hustosiatych obilnín vyšplhal k štyrom tonám, pravda, z dlhodobého päťročného priemeru ide len o päťpercentné zlepšenie

Ktoré plodiny vzhľadom na stúpajúci počet obyvateľov na Zemi sú v súčasnosti najvýznamnejšie z hľadiska zabezpečenia výživy?

- Vo výžive ľudí sú doteraz najrozšírenejšie obilniny. Z hľadiska celkovej produkcie sa však menilo ich poradie. Kým dlhé roky na prvom mieste bola pšenica, na druhom ryža a na treťom kukurica, dnes sa vo svete na prvú priečku dostáva kukurica, s celkovou produkciou 832 mil. ton, ďalej pšenica - 646 mil. ton a ryža po olúpaní - 459 mil. ton. Keď však vezmeme do úvahy celkovú produkciu nelúpanej ryže - 688 mil. ton, potom je vyššia ako produkcia pšenice a odsúva ju na tretie miesto. Po nich nasleduje sója s 256 mil. tonami (podľa FAO 2010). Nárast sme zaznamenali aj pri pestovaní cirokov s plochou 44 mil. ha, s celkovou produkciou 66 mil. ton. Na druhej strane výrazný pokles vo svete nastáva v produkcii jačmeňa, a to napriek tomu, že ide o základnú surovinu na výrobu piva.

Ako sa mení štruktúra pestovaných plodín vzhľadom na klimatické zmeny?

- Najväčšie šance budú mať tie druhy plodín a v rámci nich odrody, ktoré budú mať geneticky zafixovanú vyššiu suchovzdornosť a vyznačovať sa väčšou koreňovou kapacitou. V dôsledku aridizácie klímy, t. j. zvyšovania priemerných ročných teplôt vzduchu a pôdy a znižovania množstva zrážok v priebehu roka, sa svet orientuje najmä na pšenicu, kukuricu a ciroky. Štruktúra rastlinnej výroby v SR je podmienená ekonomickými faktormi, t. j. rentabilitou dopestovaných druhov poľných plodín.

Aká je súčasná situácia s pestovaním strukovín v našich podmienkach?

- Napriek tomu, že tvoria najvýznamnejšiu skupinu poľných plodín, či už z hľadiska agronomického (ide o významné predplodiny pre väčšinu poľných plodín, najmä pšenice, majú melioračný účinok, obohacujú pôdu o vzdušný dusík, majú cenné pozberové zvyšky, obohacujúce pôdu o organickú hmotu atď.), tak aj z hľadiska racionálnej výživy ľudí (sú najbohatšie na bielkoviny), situácia na úseku ich pestovania v SR je veľmi žalostná. Pestovateľská plocha strukovín na semeno v súčasnosti významne poklesla. Kým v 90-tych rokoch dosiahla 44 487 ha, v roku 2010 to bolo iba 9300 ha. Neúspechom ich pestovania sú najmä nestabilné, kolísavé úrody (veľmi citlivo reagujú na výkyvy počasia), veľké zberové straty (do dnešného dňa sa nepodarilo vyriešiť pukavosť strukov) a zložitý odbyt. Strukoviny nahradili ekonomicky zaujímavejšie olejniny, konkrétne repka ozimná, s pestovateľskou plochou 166,5 tisíc ha (2010), pri ktorej dnes dodržaním zásad pestovateľskej technológie nie je problém v praxi dosiahnuť úrody 4-5 t.ha-1, pri realizačnej cene 350 - 400 eur/t-1. Podobne sa zvýšila pestovateľská plocha slnečnice ročnej (82,9 tisíc ha).

V čom vidíte prínosy a riziká dnešných priorít výskumu v rastlinnej produkcii?

- Prínosy vidím najmä v tom, že výskum je orientovaný na efektívne a racionálne využitie bioenergetického potenciálu pôdy a genetického potenciálu biologického materiálu pri súčasnom zachovaní úrodnosti a ochrany pôdy a životného prostredia. Riziká sú v malej podpore výskumu základných plodín, významných pre riešenie problému výživy.

Aké je Vaše životné krédo?

„Kým si tu, nemrhaj časom, pretože to je látka, z ktorej sa skladá život.“ (Benjamin Franklin)