V nórskom Stavangeri sa 26. - 28. augusta konalo výročné stretnutie medzinárodnej organizácie Interbull, zabezpečujúcej celosvetové genetické hodnotenie hovädzieho dobytka. Členom jej riadiaceho výboru za Slovenskú republiku je autor článku, ktorý prostredníctvom Plemenárskych služieb SR, š.p., zastupuje v organizácii krajiny strednej a východnej Európy.
Medzi hlavnými prezentovanými témami a oblasťami bolo genomické hodnotenie, národné genetické hodnotenia, spoločné medzinárodné hodnotenie a hodnotenie funkčných, resp. nepriamych úžitkových znakov hovädzieho dobytka. Prioritná a aktuálna téma genomika a genomická selekcia zvierat sa prelínala všetkými oblasťami.
Prvé oficiálne overenie platnosti a spoľahlivosti genomického hodnotenia bolo uskutočnené v lete 2010 a zopakované v novembri 2010. Krajiny a organizácie, ktoré participovali na prvých medzinárodných analýzach so zohľadnením genomických informácií, pripravujú nové aktualizované zoznamy zvierat. Koncom septembra 2011 budú znova analyzované a hodnotené populácie s genomickým hodnotením. V októbri, resp. v novembri 2011 by mal riadiaci výbor prijať záväzné rozhodnutie o implementácii zohľadnenia genomických informácii v praktickej selekcii a šľachtení hovädzieho dobytka.Okrem otvoreného vedeckého podujatia sa v Stavangeri konalo aj obchodné rokovanie zamerané na komerčnú oblasť genetického hodnotenia.
Význam genomických testov hovädzieho dobytka je nepopierateľný. Spresňujú samotné genetické hodnotenie zvierat a umožňujú odhadnúť tzv. priamu genomickú hodnotu zvieraťa, resp. plemennú hodnotu so zohľadnením genomických informácií. Plemenná hodnota so zohľadnením genomických informácií má oproti klasickej plemennej hodnote vyššiu spoľahlivosť (o 5 až 20 % v závislosti od konkrétneho hodnoteného znaku). Práve toto zvýšenie môže pri mladých nepreverených býkoch predstavovať prekročenie spoľahlivosti ich plemennej hodnoty nad 50 %. Existujúci systém medzinárodného genetického hodnotenia MACE- Multiple Trait Across Country Evaluation preto možno rozšíriť o GMACE - Multiple Trait Across Country Genomic Evaluation. To však neznamená zrušenie existujúceho systému a jeho nahradenie výlučne novým. Reálnym zámerom a predpokladom je fungovanie obidvoch systémov paralelne, ale samozrejme nie s rovnakým počtom krajín.Súčasný princíp genomických testov je založený na princípe analýzy jednonukleotidových polymorfizmov. Genomické testy ale úplne nemôžu nahradiť v súčasnosti existujúce systémy genetického hodnotenia zvierat (klasické odhady plemenných hodnôt). Určite ich ale spresnia, pretože predstavujú významný činiteľ využitý a zohľadnený pri samotnom odhade genetickej kvality. Pre potrebu správneho hodnotenia a analýzy genomických informácií treba neustále vyvíjať a pripravovať nové, dnes ešte nepoužívané postupy a metódy. Zatiaľ nenastúpila doba, keď nejaký test z oblasti DNA analýz pri hovädzom dobytku úplne nahradí tradičné testovanie býkov pre rôzne skupiny vlastností.
Pri preverenom plemenníkovi s veľkým počtom potomkov, alebo ďalších použitých informácií genomický test už veľmi nespresní odhad plemennej hodnoty. V tomto prípade má ale test význam pre pochopenie a stanovenie závislostí medzi vysoko spoľahlivou klasickou plemennou hodnotou a genomickou informáciou. Tieto závislosti a vzťahy môžu byť následne použité pri odhade genetickej kvality mladých zvierat.
Jednoznačne sa potvrdzuje, že výber zvierat na základe rodokmeňovej informácie môže byť reálne doplnený niečím čo zvýši úspešnosť nášho rozhodovania v šľachtení a selekcii zvierat. Kvalitnejší odhad genetickej kvality je možný už pri narodení alebo tesne po narodení zvieraťa. Využitie genomických testov môže výrazne ovplyvniť predselekciu zvierat a zmeniť súčasne používané postupy v šľachtení. Genomické testy môžu zohrať v budúcnosti význam pri hodnotení biodiverzity zvierat a úplne prakticky už dnes v riešení a zlepšovaní tých skupín vlastností, ktoré človek cieľavedomou produkčnou selekciou zhoršil.
Súčasný vývoj a realita využitia genomiky je postavená na technických, personálnych a finančných možnostiach rozhodujúcich hráčov v tejto oblasti (komerčné firmy, zoskupenia, nadnárodné spoločnosti, patentovanie génov). Príkladom je spojenie a spoločné hodnotenie a využitie genomických testov v USA a Kanade, resp. ako istý protipól, európsky EuroGenomics (UNCEIA, CRV, DHV a VIT, VIKING GENETICS), s pomerne veľkým počtom testovaných zvierat. Existuje, ale aj relatívne malé zoskupenie krajín (plemeno Braun Swiss), ktoré pod záštitou organizácie Interbull pripravilo genomický projekt pod názvom InterGenomics project.
Ak si zosumarizujeme počet SNP ktoré sa analyzovali pre potreby hodnotenia hovädzieho dobytka tak na začiatku začíname s počtom 120, pokračujeme na 3K (3 tisíc), 50K (50 tisíc) a dnes už existujú uskutočnené testy a analýzy s vysokou hustotou HD (high density). V budúcnosti sa predpokladá aj v oblasti hospodárskych zvierat plné sekvenovanie celej genetickej informácie. Spracovanie a vyhodnotenie posledne uvedenej perspektívy bude zrejme najnáročnejšou časťou samotného výskumu a vývoja. Realita stavu a prístupu ku genomickému hodnoteniu v jednotlivých krajinách tak ako to definuje organizácia Interbull je rozdielna. Krajiny, ktoré v súčasnosti participujú na klasickom medzinárodnom genetickom hodnotení (MACE) sú rozdelené do troch skupín: krajiny s reálnym vlastným systémom šľachteniam a s vlastným genomickým hodnotením, krajiny s prevažným importom inseminačných dávok a s vlastným genomickým hodnotením a krajiny s prevažným importom inseminačných dávok bez genomického hodnotenia. Do ktorej skupiny patrí Slovenská republika už necháme na pozorného čitateľa.
Okrem otvoreného vedeckého podujatia bolo organizované v Nórskom Stavangeri aj obchodné rokovanie zamerané a orientované do komerčnej oblasti genetického hodnotenia. Na výročnom stretnutí sa na úrovni 9 členného riadiaceho výboru organizácie (steering committee) schvaľujú a prijímajú zásady a smerovania ďalšieho medzinárodného hodnotenia a možnej spolupráce v oblasti genetického hodnotenia hovädzieho dobytka. Odporúčajú sa zásady a pravidlá odhadu genetickej kvality zvierat pre všetky krajiny, ktoré sú aktívne zapojené v hodnotení, alebo uvažujú v budúcnosti o vstupe do medzinárodného genetického hodnotenia. Slovenská republika má práve v riadiacom výbore svojho člena (vedúci katedry genetiky a plemenárskej biológie FAPZ, doc. Ing. Juraj Candrák, PhD.), ktorý prostredníctvom Plemenárskych služieb SR, š.p. zastupuje krajiny strednej a východnej Európy v svetovej organizácii Interbull. Zaujímavosťou je, že samotná organizácia má svoje sídlo na názvovo identickej katedre genetiky na univerzite v Uppsale (Švédsko). Slovensko je od roku 2008, prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby Slovenskej republiky, súčasťou medzinárodného genetického hodnotenia mliekových a kombinovaných plemien pre ukazovatele mliekovej úžitkovosti (kilogramy mlieka, tuku a bielkovín) a pre počet somatických buniek vyjadrený vo forme skóre za somatické bunky v dvoch najvýznamnejších populáciách hovädzieho dobytka v Slovenskej republike (holštajnská populácia a populácia slovenského strakatého plemena, z medzinárodného pohľadu simentálskeho plemena). Katedra genetiky a plemenárskej biológie na FAPZ SPU v Nitre metodicky zabezpečuje a koordinuje dlhodobo v spolupráci s Plemenárskymi službami SR, š.p. práve uvedené genetické hodnotenie na národnej a na medzinárodnej úrovni. Nové technické a prístrojové vybavenie katedry v rámci existujúceho excelentného centra fakulty (laboratórium genetiky živočíchov) spolu s personálnym obsadením umožňuje realizovať výskum a aplikáciu najnovších postupov a trendov genetického hodnotenia hospodárskych zvierat na domácej a medzinárodnej úrovni.
