s novým profesorom Petrom Chrenekom z Katedry biochémie a biotechnológie Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU
V čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
V možnosti podieľať sa na tvorbe nových poznatkov v oblasti živočíšnych biotechnológií a ich prezentácii, ale najmä ich odovzdávanie v pedagogickom procese študentom druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov
mimo vášho odboru?
Po ukončení vysokoškolského štúdia na SPU v roku 1993 (špecializácia Genetika a reprodukcia hospodárskych zvierat, na vtedajšej Agronomickej fakulte) som nastúpil na doktorandské štúdium problematiky molekulárnej biológie a začal sa zaoberať aj genetickými manipuláciami s embryami hospodárskych zvierat. Orientoval som sa najmä na tvorbu geneticky modifikovaných (transgénnych) králikov. Zaoberali sme sa nielen možnosťami tvorby takýchto jedincov, ale aj analýzou ich úžitkovosti a reprodukcie. V spolupráci so zahraničnými pracoviskami (INRA, Jouy-en-Josas vo Francúzsku, Lekárska univerzita vo Viedni) sme riešili problematiku klonovania a tvorby chimér králikov a myší. V INRA sme vytvorili prvého klonovaného chimérického králika na svete. Aktuálne riešime projekty zamerané na embryotechnológie, zmrazovanie embryí a spermií hospodárskych zvierat, magnetickú separáciu spermií za účelom zvýšenia kvality inseminačných dávok a začíname sa venovať aj problematike kmeňových buniek hospodárskych zvierat.
Ako veda obohacuje váš život?
Som pragmatik a potrebujem denne vidieť za sebou výsledky. Teší ma každý krok, ktorý smeruje k zmysluplnému cieľu. Vedecká práca je založená na drobných úspechoch. Podieľal som sa na vybudovaní biotechnologického pracoviska na Ústave genetiky a reprodukcie hospodárskych zvierat CVŽV Nitra. Vďaka jeho špičkovému vybaveniu sa nám darí získavať výsledky, za ktoré sa nemusíme hanbiť ani v zahraničí. Pracovisko sa využíva pre výučbu predmetu biotechnológie v živočíšnej produkcii a embryotechnológie pre študentov FBP SPU a je akreditované pre vedeckú prípravu doktorandov. Za posledných desať rokov u nás stážovali desiati doktorandi a mladí vedeckí pracovníci zo Slovenska a zo zahraničia. Naše publikácie sú akceptované v zahraničných karentovaných časopisoch a ohlasy na ne sú dôkazom toho, že naša práca má zmysel.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú však potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie svojho vzdelávania a vedeckého výskumu?
Vzdelávanie je základom rozvoja každej spoločnosti. Je časovo i finančne náročné, kým sa dostavia prvé výraznejšie ekonomické výsledky. Ak nezachytíme svetové tempo a trendy intelektuálnej prípravy ľudí, ktoré sú dnes úzko previazané s vedou, výrazne znížime našu príležitosť byť úspešnou spoločnosťou aj v budúcnosti. Štruktúra stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania by mala pružne reagovať na potreby spoločnosti a byť v priamom prepojení na prax, aby štátom vynaložené investície do vzdelávania boli zúročené. Mali by sme teda prispôsobiť študijné programy aktuálnym požiadavkám doby a vyžadovať od učiteľov, aby sa vzdelávali a pružne reagovali na nové trendy. Univerzita potrebuje kvalitných garantov študijných programov, dobudovať infraštruktúru, v mnohých prípadoch aj priestory. Ideálne je, keď výskum a vzdelávací proces na univerzite je finančne podporovaný nielen štátom, ale aj firmami schopnými podieľať sa na výchove absolventov, s ktorými perspektívne môžu počítať.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Založenie rodiny a narodenie našich troch dcér, študijný pobyt v laboratóriu prof. Renarda (INRA, Jouy-en-Josas, Francúzsko) , úspešná obhajoba veľkého doktorátu (DrSc.)
Renáta Chosraviová
„Študijné programy treba prispôsobiť aktuálnym požiadavkám doby a vyžadovať od učiteľov, aby sa vzdelávali a pružne reagovali na nové trendy,“ hovorí prof. Peter Chrenek.
Foto: Marián Dukes
