Pred pol rokom ma do Campobasso, hlavného mesta regiónu Molise v južnej časti Talianska doviedla túžba spoznať ako sa študuje v zahraničí, ale aj cestovať a vyskúšať si niečo nové. Nepochyboval som o tom, že priestor pre tieto aktivity je tu naozaj široký. Ale začnem pekne po poriadku.
Volám sa Peter Štefanka, som doktorand na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU, kde študujem technológiu potravín. Moja téma je zameraná na kvalitu bravčového mäsa po prídavku GMO kukurice a selénu do kŕmnej dávky ošípaných. Na talianskej univerzite som dostal možnosť analyzovať vzorky mäsa a skúmať ako uvedené zložky vplývajú na obsah cholesterolu a kolagénu v mäse. Pripravené vzorky sa hodnotili na modernom HPLC prístroji, akým naša katedra zatiaľ nedisponuje.
O meste, ľuďoch a počasí
Prvé, čo ma po príchode do mestečka zaujalo, bola jeho rozloha porovnateľná s Nitrou. Druhé – jeho obyvatelia. Sú skutočne takí, ako zvykneme o nich na Slovensku hovoriť – temperamentní Taliani. Väčšiu časť tvoria tí dobrí - zhovorčiví, ochotní pomôcť, poradiť a vysvetliť. Spomínam si, ako som sa hneď prvý deň zdravil s nespočetným množstvom neznámych ľudí a zarazilo ma, že typickým pozdravom ciao, po našom čau, ma ako prví zdravili aj oveľa starší ľudia ako ja. Neskôr som sa iba utvrdil v presvedčení, že Taliani sú veľmi priateľskí, bezprostrední a spoločenskí. A že otázky predavačiek v obchode typu: „ Na čo toto potrebujete? Prečo kupujete toto a nie tamto?“, nie sú zvedavým vyzvedaním sa a vnucovaním tovaru, ale hlavnou črtou talianskej mentality – aktívne komunikovať. Vďačnou témou pre rozhovor býva zvyčajne počasie. Priznám sa, že ma veľmi zaskočilo. Keďže Taliansko je dovolenková destinácia, myslel som, že tu bude trochu teplejšie ako na Slovensku. Avšak mesto leží na okraji Apeninského pohoria asi 701 m n. m., a to poznať aj na klíme - často sa strieda slnečné a daždivé počasie. Z celého obdobia, ktoré som tu prežil, bolo iba mesiac príjemne slnečno. Nedávno som sa dočítal, že Campobasso je jedno z najchladnejších miest v južnom Taliansku. A ešte na dokreslenie obrazu mestečka – má približne 60 tisíc obyvateľov, množstvo malých obchodíkov roztrúsených po celom okolí, menej veľkých nákupných centier a od Nitry sa líši tým, že ničím nepripomína univerzitné mesto.
Študentský a spoločenský život, talianska gastronómia
Jarné a jesenné univerzitné dni, spoločenské kultúrne večery či výlety pre Erasmus študentov, žiadne z týchto akcií, ktoré tak precízne organizuje naša univerzita, som počas môjho dlhodobého pobytu v Campobasso nezažil. Iba jedenkrát sa konal slabo zorganizovaný výlet pre „erasmákov“, o ktorom jedna tretina študentov vôbec nebola informovaná. Celkovo je študentský život v meste veľmi pokojný. Veľké oživenie možno pozorovať najmä v nedeľu na námestí. Boli by ste prekvapení, koľko je tam ľudí! Všetci, ktorí tu žijú, mladí i starí, prídu na námestie, prechádzajú sa a - klebetia. Mám pocit, že tieto aktivity majú radšej ako šport, keďže s nejakými športoviskami a relax klubmi som sa tu nestretol. Pozitívne je, že mladí ľudia neholdujú alkoholu v takej miere ako naši, skôr s obľubou kávičkujú, to znamená popíjajú z malých pohárikov mocca kávu, ktorá po víne predstavuje hlavný nápoj v Taliansku. Pokiaľ ide o talianske jedlá, charakteristická je pre ne zelenina, olivový olej, cestoviny.
O kvalite potravín
Campobasso mi doslova „otvorilo“ oči. Keďže som potravinár, dovolím si tvrdiť, že veľmi dobre viem posúdiť kvalitu potravín. Zistil som, že potraviny, ktoré sa u nás na Slovensku predávajú iba v špeciálnych obchodoch, sú tu dostupné v každom obchodíku. Možno to bude znieť pesimisticky, ale naše potraviny sú z hľadiska kvality asi na poslednej priečke v Európe. Na Slovensku sa iba rozpráva a píše o nekvalitných potravinách, ale pulty sú nimi preplnené. A čo ma najviac mrzí - žiadna náprava nie je badateľná! Aby som nepísal iba prázdne slová, uvediem príklad kvalitných potravín predávaných v tunajšom supermarkete. Prosciutto crudo – svetoznáma talianska šunka, množstvo trvanlivých salám, ktoré sa vyrábajú v určitých regiónoch a nesú ich meno, olivový olej, chlieb zo semoli, cestoviny, ktoré, obrazne povedané, môžete hodiť aj na strop a určite sa neprilepia :-) O čerstvosti a množstve druhov zeleniny a ovocia, ktoré sú na trhu priamo od pestovateľov, ani nehovorím. Neustále sa utvrdzujem, že sa máme čomu učiť. Aj keď treba pripomenúť, že cena na potraviny je tu vyššia, prispôsobená tunajším platom.
O štúdiu, podmienkach na výskum a organizácii práce
Za štúdium na univerzite sa v plnom rozsahu platí. To má svoje plusy i mínusy. Študent môže vnímať platbu za štúdium ako určitú formu produktu, ktorý sa mu ponúka, a za ktorý zaplatil. Takže, keď si za niečo zaplatí, chce to aj v požadovanej kvalite dostať. Avšak nie je vylúčené, že niektorí študenti sa prídu na školu iba zabaviť. A tak aj žijú - bez starostí a zbytočnej námahy, veď za „zábavu“ si jednoducho platia. Ani so záverečnými skúškami sa nezaťažujú. Veď pozostávajú iba zo záverečnej práce a prezentácie výsledkov pred komisiou a verejnosťou. Neexistuje opakovanie vybraných predmetov na štátniciach. Ak študent absolvuje predmet, tak nemusí opätovne robiť skúšku na štátniciach. Fakulta, na ktorej som pôsobil, sídli v novej budove. V administratívnej časti sú kancelárie pre učiteľov a administratívnych pracovníkov. V ďalšej - technickej, sú cvičebne a prednáškové miestnosti, kde sa zdržiavajú študenti. Vyššie poschodia tvoria laboratóriá, v jednom z nich som pracoval. Jeho vybavenie je veľmi dobré, je tu množstvo prístrojov a zariadení potrebných na účely výskumu a výučby, ako aj množstvo rôznych chemikálií. Personálne zloženie pracovníkov na fakulte pozostáva z profesorov, doktorandov a administratívnych pracovníkov. Každý profesor má pridelené laboratórium a vychováva troch doktorandov, ktorí pracujú na výskume a starajú sa o chod laboratória, agendu, objedávanie pomôcok, chemikálií, čistotu, bezpečnosť a podobne. Výsledky výskumov spoločne publikujú. Doktorandi sú plne využití a tým, že nahrádzajú technických pracovníkov, fakulta ušetrí finančné zdroje. Pokiaľ ide o financie, stojí za zmienku, že univerzita nevlastní a neprevádzkuje žiaden študentský domov ani jedáleň.
Čo mi dal pobyt?
Na túto rétorickú otázku môžem bez váhania odpovedať, že som získal nové vedomosti, praktické skúsenosti a zručnosti, ktoré by som doma nenadobudol. Všetky moje zistenia a výsledky výskumu plánujem publikovať a využiť vo svojej práci na našej univerzite. Taktiež som spoznal veľa nových ľudí, novú krajinu a kultúru, našiel nových priateľov. A zdokonalil som sa v cudzích jazykoch – v taliančine a v angličtine. Samozrejme, začiatok nebol ľahký. Ale o tom, že stálo za to popasovať sa s problémami, svedčí fakt, že už dnes uvažujem o ďalšom zahraničnom študijnom pobyte.
Ing. Peter Štefanka, FBP
Peter Štefanka (vľavo) s kolegami z Talianska
Pohľad na Agronomickú fakultu Univerzity v Campobasso.
