V novembri tohto roku sme si pripomenuli 80. výročie úmrtia Dr. PAVLA BLAHA (1867 - 1927), slovenského lekára, publicistu, politika a národného buditeľa, jedného zo zakladateľov agrárneho politického hnutia na Slovensku.
Popularitu si získal prácou na poli družstevníctva a šírenia nových metód a postupov v poľnohospodárstve medzi roľníctvom na západnom Slovensku. Rodák zo Skalice, vyštudoval medicínu vo Viedni. V r. 1898 si otvoril ordináciu v Skalici. Popri lekárskej praxi sa angažoval aj pri zakladaní potravinových a peňažných družstiev. V r. 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. V r. 1904 uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v rodnom meste. Založil tiež Družstvo na nákup a speňažovanie výrobkov ľudového priemyslu. Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. Vydával ľudový kalendár Nová domová pokladnica, bol prvým šéfredaktorom pokrokového časopisu Hlas a zaslúžil sa o vydávanie periodík Pokrok a Ľudové noviny. Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov, na Záhorí zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať Spolkový dom, pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov.
Spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrárneho hnutia na Slovensku. V r. 1906-1913 organizoval roľnícke zjazdy v Skalici a stal sa prvým riaditeľom Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod, založeného v r. 1912 v Budapešti. V roku 1906 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za okres Svätý Ján. V r. 1903-1914 a 1918 pracoval ako sezónny lekár v Luhačoviciach. Počas druhej návštevy USA (1912) prednášal v krajanských spolkoch o postavení Slovákov v Uhorsku. V čase 1. svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v Kroměříži a Székesfehérvári.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 zastával viacero významných postov v štátnej správe a podieľal sa aj na vzniku agrárnej strany na Slovensku, ktorej bol prvým predsedom. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Od 6. novembra 1918 bol menovaný za povereníka pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od 17. decembra 1918 bol referentom poľnohospodárstva na ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918-1920 bol členom Revolučného Národného zhromaždenia, v rokoch 1920-1927 poslancom NZ za agrárnu stranu. Od roku 1920 predsedom dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave, od roku 1921 predsedom Zemedelskej rady.
Dr. Pavel Blaho bol aktívny aj pri formovaní slovenského bankovníctva. V januári 1908 založil Obchodnú banku v Skalici, v júni 1909 Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch, zárodok neskoršej Americko-slovenskej banky v Bratislave. Blaho pôsobil ako predseda, resp. podpredseda jej správnej rady až do svojej náhlej smrti 29. novembra 1927.
