Slovensko je netypickou krajinou v EÚ vo výrobe medu. Kým väčšina z nich má nedostatok medu, my sme nielen sebestační, ale máme aj nadprodukciu. "Z ročnej produkcie okolo 3-tisíc ton ide asi polovica na export, najmä do krajín EÚ.
Naším tradičným partnerom je Nemecko, ktoré je aj najväčším spotrebiteľom medu na svete," hovorí Ing. RÓBERT CHLEBO, PhD., z Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat. Spolupracuje s národnými i medzinárodnými organizáciami, zastrešujúcimi sektor včelárstva a výroby medu, ako je Slovenský zväz včelárov, Združenie Slovenská včela, slovenské a európske združenie spracovateľov medu, Komisia COPA/COGECA pre med, ale aj vedeckými organizáciami EurBee a s Medzinárodnou komisiou pre med.
O kvalite medu
V našej krajine sa väčšinou dorábajú zmiešané kvetové medy, z jednodruhových medov má výrazné zastúpenie repkový. V zahraničí ho obľubujú pre menej výraznú arómu, ktorou je ideálny ako prísada do iných potravinárskych výrobkov. Jeho špecifikom je rýchla kryštalizácia na tuhú hmotu, čo však slovenský spotrebiteľ často vníma negatívne. "Náš spotrebiteľ z nie celkom jasných dôvodov uprednostňuje tekuté medy. Práve týchto lacných svetlých a často veľmi riedkych medov je na svetovom trhu prebytok. Každý med, až na pár výnimiek, začne po čase kryštalizovať, čo možno pokladať skôr za záruku jeho pravosti," vysvetľuje odborník a dodáva, že naše obchodné reťazce často vyzývajú spracovateľov na sťahovanie skryštalizovaného medu z obchodnej siete, kvôli nízkemu odbytu. "Výrobca med opätovne zahrieva, čím ho znehodnocuje a porušuje jeho kvalitu." Jedným z mála slovenských medov, ktorý nekryštalizuje, je veľmi obľúbený aromatický agátový med, špecifikum stredoeurópskeho regiónu. V najčistejšej forme je takmer bezfarebný, vodojasný, čo u niektorých konzumentov vyvoláva nedôveru. Bežnými nektárovými jednodruhovými medmi na Slovensku sú medy slnečnicové, lipové, príp. z lesnej maliny. Osobitnou kategóriou sú medovicové medy, ktoré pochádzajú najmä z ihličnatých lesov severného Slovenska a tvoria len veľmi malé percento z celkovej produkcie. Čisté medovicové medy, napríklad jedľové a smrekové, sú veľmi tmavé až čierne, do našej obchodnej siete sa takmer nedostávajú. Vyvážajú sa najmä do Nemecka, keďže si udržujú vysoké ceny na svetom trhu. U nás sa stretávame skôr s hnedými až tmavohnedými medmi s označením horský alebo lesný med, tu však ide už o zmesi s nektárovými medmi. O kvalite slovenských medov svedčí fakt, že na prvej celosvetovej degustačnej výstave medu v írskom Dubline získali všetky tri exponáty zo Slovenska ocenenie. Slovenská medovina si dokonca odniesla najvyššiu trofej - zlatú medailu Apimondie.
V súvislosti s dovozom medov na Slovensko Ing. Chlebo hovorí, že import ročne neprevyšuje 400 ton. "Väčšinou sa do Európy dováža med z Argentíny a Južnej Ameriky. Napriek názoru, že európsky trh je zaplavený predovšetkým ázijským medom, jeho podiel na spoločnom trhu klesá. Je to z toho dôvodu, že tieto medy majú špecifickú aromatickú chuť, na ktorú nie sú spotrebitelia zvyknutí. Trhový podiel často spomínaného a kritizovaného čínskeho medu netvorí z celkového dovozu ani 5 %." Med je prírodný produkt, obsahuje peľové zrná, čiže potenciálne môže byť aj alergénom. Európska norma preto pripúšťa i filtrované medy, s odfiltrovaným peľom sa však z medu strácajú aj niektoré vitamíny a iné cenné látky. Laická verejnosť sa občas znepokojuje aj obsahom rezíduí antibiotík v mede. Ing. Chlebo konštatuje, že do roku 2002 sa používali antibiotiká na liečenie moru včelieho plodu a ešte z tohto obdobia môžu pochádzať nejaké rezíduá v mede. Ich obsah je však vo väčšine prípadov pomerne nízky. "Med je totiž jediná potravina, ktorá nemá stanovené reziduálne limity. Mohlo sa stať, že med, ktorý bol v minulosti stiahnutý zo slovenskej obchodnej siete a vyhlásený za zdraviu škodlivú potravinu, obsahoval niekoľkonásobne menej rezíduí ako mlieko či mäso, ktoré boli podľa legislatívy považované za zdravotne neškodné, pretože u ostatných potravín sú reziduálne limity pre antibiotiká stanovené," hovorí odborník. Samozrejme, včelárskej verejnosti záleží na tom, aby bol zachovaný imidž medu ako stopercentne prírodnej a neškodnej potraviny, preto súčasný stav monitoringu rezíduí záťažových látok, ktorého garantom na Slovensku je Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, je aj z celoeurópskeho pohľadu nadštandardný. Med je v podstate sterilnou potravinou, nehrozí mu mikrobiálna kontaminácia a výskyt patogénov je účinne v ňom inhibovaný, pokiaľ nie je falšovaný a je dostatočne vyzretý, to znamená obsahuje menej než 20% vody. "Pri nalievaní medu do priehľadného pohára sa na dno musí ukladať v stužkách. Keď vytvára bubliny a rozptyľuje sa v pohári ako to robia bežné sirupy, je veľmi pravdepodobné, že med je poškodený," vysvetľuje Róbert Chlebo.
Tendencie včelárstva
Včelárstvo na Slovensku podľa názoru R. Chleba zostáva aj naďalej sektorom založeným predovšetkým na hobby princípe. "V súlade s európskou legislatívou sa za profesionálneho včelára v EÚ pokladá ten, kto má vyše 150 včelstiev. U nás je takých len 53 a aj tí majú zvyčajne ešte aj iný zdroj príjmov. Väčšina včelárov má 10 až 20 včelstiev. Problémom je aj to, že včelárska základňa je prestarnutá. Malé firmy či jednotlivci, ktorí ponúkajú špeciality a kvalitné produkty z medu, nemajú odberateľa, a preto realizujú odbyt predajom "zo dvora" alebo na tržniciach a jarmokoch. Nemožno preto v blízkej budúcnosti očakávať stúpajúcu tendenciu včelárstva na Slovensku, ale to je nakoniec celoeurópsky problém a ako sa zdá, ani podporné programy EÚ nedokázali zatiaľ účinne zastaviť trend stagnácie vo včelárstve, hoci hlavný úžitok zo včiel nespočíva v produkcii medu, ale v udržiavaní ekologickej stability krajiny prostredníctvom opeľovania rastlín," uzatvára Ing. Chlebo.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Z histórie ...
Prvé včely sa našli skamenené v jantári (asi spred 25 mil. rokov)a príliš sa nelíšia od dnešných. Prvé známe zobrazenie včelárenia pochádza z obdobia 15 až 20-tisíc rokov p. n. l., obrazy boli objavené v r. 1919, v španielskej Pavúčej jaskyni Cauveas de la Arana pri meste Bicorpa. Je na nich zobrazený človek vyberajúci med z dutiny stromu a žena, ktorú obletujú včely pri vyberaní plástu zo skalnej dutiny.
Patrón včelárov
Sv. Ambróz (340 - 397) bol milánsky biskup. Narodil sa v meste Trevére (dnešné Nemecko). Zo starých záznamov sa dozvedáme, že na jeho detskú tvár sadol roj včiel. Neuštipla ho však ani jediná. Po smrti bol uznaný za patróna včelárov. Kult sv. Ambróza bol najviac rozšírený v stredoveku, keď vznikali včelárske cechy a spolky. Jeho sviatok sa slávi 7. decembra.
