Vianočný stromček a adventný veniec
Traduje sa, že zvyk ozdobiť vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. Po prvýkrát ho tam ozdobili v roku 1419. Najstaršia zmienka o osvetlenom vianočnom stromčeku je z brémskej kroniky z roku 1570. V súkromnom dome sa objavil o 60 rokov neskôr, v Štrasburgu.
Na rakúskom cisárskom dvore bol vianočný stromček zaznamenaný až v roku 1816. V druhej polovici 19. storočia sa stal súčasťou vianočných zvykov aj v slovanských regiónoch. Roku 1896 na svätého Mikuláša zažiaril pred Mestským divadlom v Bratislave (vtedajšom Prešporku) obrovský smrek vyzdobený elektrickými žiarovkami. Výtržníci však žiarovky rozbíjali prakmi, a tak im cez médiá pohrozili, že strom od elektriny odpoja, na čo by však obyvatelia doplatili stratou krásnej predzvesti vianočných sviatkov. Čarovnú atmosféru vykúzlia aj vence so štyrmi sviečkami, typický atribút adventu. Symbolom Vianoc, bez ktorého kedysi ani jeden národ neoslavoval zimné sviatky, bolo poleno. Vyrúbala ho hlava rodiny a dôležité bolo, aby oheň v kozube nevyhasol. Pokladalo sa to za zlú predzvesť. Vianočné jasličky (betlehem) Zvyk zhotovovať betlehemy sa rozšíril u nás koncom 13. storočia. Najskôr sa stavali v kostoloch, ľud si ich však obľúbil a postupne sa objavili aj v meštianskych domoch a vidieckych chalupách. Predobrazom jasličiek bol betlehem, ktorý postavil sv. František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. V duchu posolstva lásky a dobra v roku 1223 pripravil v talianskej lesnej jaskyni vianočnú slávnosť. Postavil jasličky so senom, k nim živého osla, vola a voskovú figurínu Jezuliatka v životnej veľkosti. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, ktoré sa vyznačovali veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekara. Jeho pohyblivý Slovenský betlehem je trvalo vystavený v Rajeckej Lesnej pri Žiline. Svätoplukovo námestie v Nitre každoročne zdobí drevený betlehem, ktorý pochádza z dielne ľudového rezbára Štefana Réckyho zo Štitár.
Vianočná guľa zdobí stromčeky už viac ako sto rokov
V roku 1889 Francúz Pierre Dupont si dal patentovať výrobu najobľúbenejšej ozdoby vianočného stromčeka, fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule, neskôr aj farebné, ozdobené ornamentmi, kresbami vtákov, kvetov, hviezdičkami a inými motívmi. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky i slzy. Súčasným trendom sú jednofarebné sklenené gule rôznych veľkostí.
Imelo - dekoračná vianočná rastlina
Rastie vysoko v korunách stromov a jeho plody, biele bobule, sa podobajú perlám. Dozrievajú práve v decembri. Naši predkovia verili, že tajomné vždyzelené imelo má kúzelné účinky, prináša šťastie a chráni pred ohňom i zlými duchmi. V stredoveku sa používalo ako významná liečivá rastlina a moderná veda potvrdila jeho liečivé účinky.
Akú symboliku majú oplátky, med, jablká, orechy a cesnak na našom štedrovečernom stole?
Jeden zo zvykov, ktorý bol ešte v predkresťanskom období a pretrval dodnes, je podávať na Štedrý večer oplátky s medom a cesnakom. Oplátky symbolizujú telo Kristovo, med hojnosť a lásku. Každému stolovníkovi ním otec alebo matka urobili na čelo znak kríža. Dievčatám, aby boli pekné a deťom, aby poslúchali. Každý zo stolujúcich musel pri štedrej večeri rozbiť orech. Keď mal v škrupine zdravé jadro znamenalo to, že bude po celý rok zdravý, červivé jadro veštilo chorobu. Jablká a cesnak sú symbolmi zdravia, cesnak ako prírodné antibiotikum slúžil ako ochranu proti démonom.
