ZA NAŠIMI ABSOLVENTMI

V bankovníctve sa uplatňuje veľa našich absolventov. Obslúžia vás pri priehradke, analyzujú finančný trh, radia, ako investovať, ba sedia aj na manažérskych stoličkách. Tak ako Ing. ZUZANA SLOVÁKOVÁ, ktorá riadi pobočku Československej obchodnej banky v Nitre.

I keď je koncom roka v banke čulý ruch a žena vo funkcii má okrem pracovných povinností aj kopec tých prozaických domácich, našla sa v jej diári chvíľa na stretnutie s Poľnohospodárom.

Obchody praskajú v tomto období vo švíkoch. Aj banky?
- Človek je už taký, že si veľa vecí odkladá na poslednú chvíľu, akoby na druhý deň mal prísť koniec sveta. Najväčší nápor je, samozrejme, pred vianočnými sviatkami alebo v medziobdobí pred koncom decembra. Hlavne podnikatelia chcú dobehnúť všetko, čo je pre nich dôležité. Čaká nás veľký nápor ľudí. Snažíme sa klientom rýchlo vyhovieť, a preto je tento čas pre pracovníkov banky veľmi stresujúci. Situácia sa opakuje rok čo rok, určite sa jej nevyhneme ani tento raz. Spotreba neustále rastie, ľudia si požičiavajú, takže v úverovom segmente čakáme veľký nápor.

Čím je žena vo vašom postavení v tomto hektickom období? Viac manažérkou, alebo manželkou, mamou, čo v mysli odbieha k domácim povinnostiam? Alebo sa to dá v pohode skĺbiť?
- Už druhý rok pripravujeme všetko na Štedrý deň. Veľkou oporou mi je manžel, s ktorým si prácu podelíme. Nie je to nič výnimočné, lebo je to tak u nás počas celého roka. Ja urobím rozpis, čo nám treba, manžel nakúpi. Keďže je šéfkuchárom v jednom nitrianskom podniku, všetko pripraví a navarí. Mamka zas napečie. Stromček zdobíme spolu s našou dcérkou, druháčkou. Už som sa naučila, že si treba niekoľko týždňov vopred pripraviť aj rekvizity na výzdobu príbytku. Každý má svoju úlohu v predsviatočných prípravách a neberieme to ako stres. Posledné roky sme boli na sviatky mimo domova, chodievame na chatu na Oravu, kde je nádherný pokoj.

Čím sú pre vás sviatky?
- Sme kresťansky založená rodina, snažíme sa dodržiavať tradície, ktoré sme si priniesli z domu, aj ja aj manžel. Oddychujeme, relaxujeme, klasika...

Aj na vianočnom stole?
- Lipneme na tradičnej kuchyni, neexperimentujeme. Bude rybacia a šošovicová polievka, kapor, šalát.

Naladili sme sa sviatočne a atmosféra najkrajších sviatkov roka ma tak uniesla, že som odbočila od toho, na čo som sa pôvodne chcela spýtať. Na vaše povolanie, pracovnú kariéru. Ako viem, bolo to iba nedávno, čo ste v aule z rúk dekana preberali červený diplom...
- Je to tak. Mám 31 rokov a na SPU som študovala v rokoch 1995-2000. Bola som v ročníku, ktorý začínal štúdium odboru medzinárodný obchod. Naším zameraním bola nemčina, ktorú sme ukončili štátnou skúškou v roku 1998. Priznám sa, na školu som nastupovala s trošku slabšími vedomosťami z nemeckého jazyka, a preto mi pomohlo, že sme mikro- a makroekonómiu preberali s nemeckým lektorom. Boli sme teda prinútení študovať a učiť sa aj odborné výrazy v nemčine. Trošku ma mrzí, že po štátnej skúške už štúdium nemčiny nebolo také intenzívne. Ani kvalita vyučovania angličtiny. No a po škole? Keď som v roku 2000 promovala, bola som už v šiestom mesiaci tehotenstva. Nasledovali dva roky materskej dovolenky a do práce som nastúpila až v marci roku 2003. Začínala som v našej spoločnosti ako klientská pracovníčka pri priehradke, postupne, po roku, som sa prepracovala na úverovú pracovníčku pre podnikateľskú klientelu a už dva a pol roka pôsobím vo svojej terajšej funkcii. Takže postup v jednej spoločnosti, ktorá mi umožnila kariérny rast. No a uvažujem, že by som sa mohla uchádzať o ďalší post v našej banke.

Súvisí s tým aj váš plán, vrátiť sa na univerzitu na doktorandské štúdium?
- Je to môj cieľ. Rada by som ho absolvovala v horizonte najbližších piatich - siedmich rokov.

Je to pre vás dôležité z profesijného hľadiska, alebo je to osobná ambícia, neustále sa vzdelávať?
- Z každého niečo. Pracujem v takom biznise, kde je inžinierske štúdium, myslím, veľmi dobré, ale doplniť si ho aj doktorandským beriem ako nutnosť aj výzvu. Uvažovala som o tom už po skončení školy, ale v dobrom slova zmysle mi to "prekazila" materská dovolenka. Keby bolo keby...možno by som dnes učila na škole. Musím povedať, že som sa vždy rada učila. Na párovskom gymnáziu som študovala matematiku a fyziku a po maturite som zvažovala, či sa dať na štúdium veterinárstva, alebo ekonomiky. Chcela som ostať v Nitre, a to nakoniec rozhodlo. Uvažovala som aj nad uplatnením po skončení vysokej a ekonomika sa mi zdala najvhodnejšia pre prax.

A čo veterina?
- Dá sa povedať, že zostala v rovine záujmu. Mojím veľkým koníčkom je chovateľstvo - kynológia. Máme zatiaľ jedného psa plemena flat coat retriever, myslím, že v Nitre som ešte takého nevidela. Sme členmi kynologického klubu, v priebehu budúceho roka chceme dokúpiť ďalšieho psíka, okrem toho mám mačku, škrečka. K zvieratkám ma to ťahá stále...

Máte čas aj na iné koníčky? - Práca mi zaberá veľmi veľa času. Musím sa stále vzdelávať, intenzívne sa venujem angličtine. Čítam knihy o vedení ľudí, o manažmente. No a mám rodinu, dcérku školáčku. Učíme sa spolu, aj keď babka a manžel sa jej tiež venujú. Myslím, že do dvadsiatich štyroch hodín sa toho už viac nezmestí...

Keď potrebujete odbornú radu, pomyslíte na niektorého z bývalých učiteľov alebo spolužiakov? Vytočíte číslo univerzity?
- Spomienky na školu sú stále živé, pretože som neustále v kontakte s mnohými spolužiakmi. Osobne alebo e-mailom. Veľmi často sa s prosbou o radu obraciam napríklad na kolegu, ktorý pôsobí ako personalista vo veľkej novozámockej firme, venuje sa vedeniu a náboru ľudí. Ale kontaktujem aj ďalších spolužiakov. Priznám sa, cítim príliš veľký rešpekt voči svojim bývalým učiteľom, aby som ich žiadala o pomoc. Akosi som sa na to ešte neodhodlala. I keď...diplomovú prácu som robila u pána docenta Malejčíka a myslím, že jemu by som asi zavolala, keby som si nevedela rady. Rada si spomínam aj na manažment, ktorý nás učil, podával ho veľmi svojráznym spôsobom. A veru aj na veľmi prísne písomky!

A sme pri tom! Škola a učitelia, jedno bez druhého nemysliteľné...
- Keď si ich v duchu premietam, musím povedať, že sa veľmi živo pamätám na tých, ktorí nás zaujali svojím prejavom, vedeli vtiahnuť do problematiky, ozvláštniť aj suchopárnu prednášku. Pretože niektoré predmety neboli veru veľmi "záživné" a ak mal pedagóg k tomu aj uspávací, monotónny štýl prejavu, nepôsobilo to na nás veľmi dobre. Rada spomínam na predmet financie a mena. Mávali sme ho v stredu večer okolo piatej-šiestej s pánom docentom Belicom a pamätám si skoro všetky jeho prezentácie a prednášky, podával ich veľmi zaujímavou formou, takže som sa na skúšku takmer nemusela ani učiť. Pamätám sa na nemeckého externistu, ktorý nás učil makro- a mikroekonómiu. Museli sme dávať sakramentský pozor, aby sme si niečo zapamätali. Spomínam na podvojné účtovníctvo u pani docentky Hacherovej, ktoré som tiež veľmi rýchlo pochopila z jej prezentácie. Dalo mi to veľa aj do praxe. Keď som sa pripravovala na prijímací pohovor do banky aj na prvé školenia, listovala som si predmet financie a mena, makroekónomiu a podvojné účtovníctvo. Rok som robila úvery pre podnikateľskú klientelu a čerpala som zo školských poznámok. Veľmi mi to pomohlo. Určite aj mojim spolužiakom. Je to dôležité pre všetkých, čo študujú. Možno by bolo treba budúcich učiteľov orientovať tak, aby si cibrili komunikačné a prezentačné zručnosti. Nás v praxi veľmi často školia, ako viesť a zaujať ľudí, ako sa prezentovať, komunikovať so zákazníkom. Veď od toho závisí aj výsledok našej práce, v hociktorej sfére pôsobenia.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?
- Zatiaľ chcem rozvíjať svoju kariéru v praxi. V horizonte desiatich - pätnástich rokov chcem zostať v bankovníctve. Potom sa budem obzerať po niečom pokojnejšom, menej stresujúcom. Mám rada prácu s ľuďmi, vediem ich, kaučujem, viem si predstaviť nejakú skupinu študentov, ktorým by som mohla odovzdávať informácie a skúsenosti. Aj toto je dôvod, prečo pomýšľam na doktorandské štúdium.

Držím vám palce a prajem veľa úspechov!
- Ďakujem a dovoľte, aby som na záver adresovala niekoľko slov terajším študentom. Keď som sa autom viezla sem, do školy, snažila som sa rozpamätať na svoje študentské roky. Nebolo to tak dávno a musím povedať, že to bolo krásne obdobie môjho života. Mladosť, manželstvo, prvé dieťa. Spomínam si, ako som vtedy veľmi rýchlo chcela ukončiť školu a vhupnúť do reálneho života. No teraz, s odstupom času, odkazujem všetkým mladým ľuďom, ktorí budú čítať Poľnohospodára, aby si naplno užívali okamihy študentského života, keď ich ešte netrápia starosti v pracovnom a rodinnom živote. Prajem všetkým na univerzite príjemné vianočné sviatky, šťastný a úspešný nový rok!

Ďakujem za rozhovor!