skorna67 "Vážení diváci, pozývam vás sledovať Farmársky magazín o tom, ako využívať eurofondy a ako dobre gazdovať na poli, v záhradke i v drobnochove," víta nás pri obrazovkách redaktor banskobystrickej redakcie Slovenskej televízie, Ing. JÁN ŠKORŇA.

Študoval zootechniku na Agronomickej fakulte, vtedy ešte Vysokej škole poľnohospodárskej, v rokoch 1989 až 1993. Považuje to za najkrajšie obdobie vo svojom živote.

Hm, ale svojím spôsobom aj mimoriadne, nie?
Veru, na vysokej som začínal v revolučnom roku. Veľmi rád a veľmi aktívne som sa zapojil do vtedajších udalostí. Prežil som niečo jedinečné a naozaj veľmi vzrušujúce. Určite sa to len tak ľahko nezopakuje... možno sa moji synovia v budúcnosti dožijú dačoho podobného... Nuž, ktovie? No a keď sa revolúcia pominula, našiel som si frajerku, terajšiu manželku. Aj láska na internáte mala chuť, farbu a vôňu, až sa červenám, keď si na to spomeniem.

Stíhali ste popri tom všetkom aj školu?
Snažil som sa a podarilo sa! Tak som vo štvrtom ročníku promoval, aj sa oženil. Ako čerstvý inžinier som nastúpil do družstva v Jasení, v okrese Brezno. Trápil som sa tam pár mesiacov, ale bola to pre mňa jednoducho tragédia. Veľmi sa na to hodí definícia: nesprávny človek na nesprávnom mieste v nesprávnom čase.

???
Potom som sa chvíľu pretĺkal rôznymi zamestnaniami, až som zakotvil v banskobystrickom štúdiu Slovenskej televízie. Nikdy predtým mi nenapadlo, že raz budem televíznym redaktorom a moderátorom. Dostal som sa k tomu úplnou náhodou. Čítal som pracovné inzeráty, vypisoval listy a obchádzal rôzne konkurzy. Jeden z nich bol aj v televízii. Keď mi zavolali, že som ho vyhral a prijali ma, neveril som vlastným ušiam a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým zžil. Začiatky boli veľmi ťažké. Nikoho som nepoznal, nemal som skúsenosti s písaním, ťažko sa mi čítalo na mikrofón. A navyše, som obrovský trémista a mal som ukrutný strach z kamery.

Stojí práca pred kamerami za to?
Práca v televízii je veľmi zaujímavá. Za dvanásť rokov som pripravil stovky reportáží, počnúc vysokou politikou v hlavných správach cez investigatívnu publicistiku až po dokumenty o prírode. Skúsil som si veľa rôznych postov: redaktora, moderátora, scenáristu, režiséra, mediátora, produkčného. V mojej robote nie sú dva dni rovnaké, je tu stále živo a mám veľkú mieru slobody. Aj preto som v televízii tak dlho a som jedným zo služobne najstarších redaktorov.

Zahliadli sme vás aj v auditóriu tohtoročného Agrofilmu. Čoby len zahliadli, preberali ste dokonca významnú cenu!
Od mája tohto roku pripravujem s kolegami Farmársku revue. Vymysleli sme ju spolu s kameramanom a projekt ponúkli ministerstvu pôdohospodárstva. Tam rozhodli, že sa budú podieľať na jej financovaní a STV súhlasila, že ju môžeme u nás točiť. Je to seriál publicistických reportáží o živote slovenských farmárov v celom spektre ich činností, prináša praktické rady pre gazdov a každého, kto sa chce venovať akémukoľvek chovu alebo pestovaniu. No nebudem o nej hovoriť, radšej si to pozrite v sobotu okolo 16. hodiny a v nedeľu ráno okolo pol deviatej. Alebo na internete (www.stv.sk vo videoarchíve, www.zemesluzba.sk). Máme zatiaľ veľa pozitívnych ohlasov, a tak bojujeme o lepší vysielací čas. Tri diely sme prihlásili aj na Agrofilm a boli sme veľmi milo prekvapení, že nás nezávislí odborníci ocenili a získali sme Cenu SPPK. Je to super pocit!

Pomáhajú vám pri príprave jednotlivých dielov relácie aj kontakty zo školy?
Veľmi často. Spolužiaci a mnohí bývalí učitelia ma zásobujú nápadmi a dobrými témami. Je radosť robiť s ľuďmi, ktorí vedia pútavo rozprávať a navyše majú čo povedať. Za všetkých spomeniem aspoň Egona Gyarmatyho, odborníka na chov oviec, zo spolužiakov Jana Hubu, ktorý s kolegami v súčasnosti vydáva niekoľko odborných poľnohospodárskych časopisov. Bez takýchto spolupracovníkov by som bol určite stratený.

Takže ste spokojný človek...
No, aby som nehovoril len o pozitívach. To, čo je v mojej robote asi najhoršie, je odmeňovanie. Práve som si bol prevziať výplatnú pásku a je to smutné čítanie.

Odkaz pre nasledovníkov?
Tak to nemám, asi ešte nie som na to dosť starý. Môj príklad je však dôkazom toho, že v živote sú dôležité náhody... ale treba na ne byť pripravený. Náhodou som sa dostal do televízie, ale tým, že som si vyskúšal niekoľko náročných zamestnaní, bol som pripravený vydržať veľmi ťažké začiatky a venovať sa robote, ktorá bola mojou obrovskou šancou a naozaj dobrým "flekom" na dlhé roky.

Ďakujem za rozhovor a dovidenia na obrazovke!