Veľmi som sa tešila na študentské dni - hokej, ples, darovanie krvi. Moja radosť sa však vytratila a už som len očakávala, aké ohlasy sa objavia. Vôbec ma neprekvapili kvetnaté reči o tom, aké bolo všetko super. Možno som jedna z mála, ale realitu vidím inak.
Lístok na hokej som si kúpila už v predstihu, týždeň vopred o jedenástej večer, keď sa po chodbe internátu rozliehal krik: "LÍSTKYYYY NA HOKEEEEJ!!!" Možno predávajúcim nenapadlo, že po 23.00 hodine už niektorí spia (nie každému stačí 5-6 hodín spánku).
Hokej nebol nič iné, ako exhibícia. Boli aj skvelé chvíľky, to sa nedá poprieť, ja som však čakala, že uvidím reálny hokej, a nie naháňanie sa za pukom - najprv gól do jednej bránky, potom do druhej a v poslednej minúte už iba korčuľovanie dookola, aby posledná tretina neskončila inak ako remízou a mohlo sa predlžovať. Na svetelnej tabuli bol zakaždým iný výsledok, i keď gól nepadol... Nabudúce, keď budem chcieť vidieť komédiu, radšej si priplatím a pôjdem do divadla. Možno sa niekomu páči dievča, ktoré nemá na sebe nič okrem širšieho opasku a hokejisti ju nosia v náručí pred každou tretinou. Mňa to však ponižuje. Takto si predstavujú študenti zábavu?
Spomenula som si na ples. Mám pocit, že sa nazýva imatrikulačný, mal by byť teda hlavne pre imatrikulovaných prvákov. Je zaujímavé, že k niektorým z nich sa lístky vôbec nedostali. Mne a trom kamarátom sa ich podarilo kúpiť. Po vkročení do sály bolo cítiť pravú plesovú atmosféru, tá sa však vytratila, keď som našla náš stôl a pri ňom dvoch ľudí. Keď sme si porovnali lístky, zistili sme, že sú úplne identické. Čo sa vlastne stalo? Doteraz sme sa nedozvedeli. Asi tridsať minút trvalo, kým sme našli organizátora, aby nám pomohol vyriešiť situáciu. Zábava bola naozaj skvelá, Sendrejovci to vážne roztočili. Na parkete sa nedalo tancovať, tak tam bolo plno. Ľudia sa výborne bavili, avšak už okolo desiatej večer bolo vidieť takých, čo si upili viac než bolo treba. Pohľad na hostí v slávnostných šatách, ako sa bijú, to mi akosi nejde dohromady.
Je to o nás a pre nás. Ako si akciu urobíme, taká bude. Otázkou však zostáva: "Dá sa to urobiť aj inak?" A potom ešte ďalšia: "Chceme to robiť inak, alebo nám to takto vyhovuje?"
