Na prahu leta je univerzita miestom, kde sa niečo končí a zároveň začína. Promočné „mravenisko“, slávnostné chvíle, s maminými slzičkami šťastia, znamenajú pre absolventov jedným dychom rozlúčku s univerzitou a zároveň vstup do novej školy - života.
Kolotoč. Perpetuum mobile. A hľa, kalendár pripomína, že v prípade našej alma mater už bezmála šesťdesiat rokov! Koľko je to tvárí, koľko príbehov, osudov. Ťažko porátať. Ale, veď to nie je ani podstatné. Podstatné je, ako škola mladých formovala, pripravila pre povolanie. A naopak, akú stopu tu jej bývalí študenti zanechali. Lebo iba takto, vzájomne sa obrusujúc, sa zachováva kontinuita, to vzácne a neopakovateľné. História, ktorú zachováva pamäť jej absolventov, ale aj písané slovo.
Na našej univerzite je to kronika zvaná dvojtýždenník Poľnohospodár. Ako skromný súpútnik verne a skromne kráča po boku školy už vyše polstoročia! Možno bol jeho zakladateľ, pán Ľudovít Kohút, prorokom, keď v jednom z prvých úvodníkov napísal: „Poľnohospodár bude raz aj svedkom nášho života, bude svedčiť za nás, ako sme žili, o čo sa usilovali, s akými ťažkosťami sme zápasili, čím iskril vtip a fantázia našich poslucháčov...“ A dnes, keď držím v ruke posledné číslo jeho jubilejného 55. ročníka, dovolím si trochu bilancovať a povedať, áno, je to tak. Redaktori sa držia tohto odkazu a roky rokúce, veľmi zodpovedne, prinášajú verejnosti správu o tom, ako a čím žije naša alma mater. Našťastie, majú k dispozícii širokú „redakčnú radu“. Nemyslím teraz na niekoľkých zástupcov z každej fakulty či pracoviska. Myslím na všetkých Vás, vážení kolegovia, ktorí ste spolu s nami v redakcii tvorili a stále tvoríte obsah novín, každé dva týždne nedočkavo čakáte na nové číslo. Prispievate poznámkou, námetom. Telefonicky, alebo trebárs pri obede v menze. Verte, veľmi si to vážime a tešíme sa z Vašej priazne a priateľstva. Veríme, že vďaka ním a spolu s nimi Poľnohospodár oslávi ešte nejedno jubileum!
Dnes oslávencovi srdečne blahoželám k 55. narodeninám a som nesmierne rada, že som ostatných desať rokov, každý deň, každú hodinu a minútu, bola jeho súčasťou. Radosť z tvorby pre Vás mi bola cťou aj potešením. Prajem Vám do budúcnosti všetko najlepšie, vážení čitatelia!
