e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 18/55 Nedostatok vody znáša organizmus horšie ako hladovanie

    Nedostatok vody znáša organizmus horšie ako hladovanie

    E-mail Print

    55-18vodaBez vody niet života, tvrdí latinské príslovie Sine aqua deest vita. Aký je jej význam a potreba pre hospodárske zvieratá, ale aj následky dehydratácie a jej liečenie, sme sa spýtali prof. Ing. JOZEFA BULLU, DrSc., z Fakulty biotechnológie a potravinárstva, ktorý uvedenú problematiku spracoval aj knižne.

    Voda je pre hospodárske zvieratá základom existencie, ale aj realizačným faktorom produkcie. Pán profesor, čo všetko ovplyvňuje táto životodarná tekutina a koľko percent vody obsahuje telo stavovcov?

    - Voda podmieňuje priebeh tráviacich a resorpčných procesov, transport vstrebaných produktov, dopravu živín a zabezpečuje všetky procesy metabolizmu.  Má účasť v hydrolytických reakciách, pri regulácii osmotického tlaku, udržovaní telesnej teploty a acidobázickej rovnováhy v telesných tekutinách. Ovplyvňuje stavbu a štruktúru buniek, činnosť bunkového aparátu a dôležitá je tiež pri odstraňovaní splodín látkovej premeny. V tele stavovcov je priemerne 50 až 60 % vody, ktorá je nerovnomerne rozložená. Jej obsah je v jednotlivých bunkách, tkaninách a orgánoch rôzny a kolíše v závislosti od pôsobenia vonkajších a vnútorných faktorov.

    Známe je, že staršie jedince majú v tele menej vody ako mladé. Koľko percent vody je v tele dospelých zvierat hovädzieho dobytka a čím je ovplyvnený jej obsah?

    - V tele hovädzieho dobytka je priemerne 54 % vody, oviec a koní 60 %, ošípaných 58 % a hydiny 56 %. Jej obsah je okrem druhovej príslušnosti významne ovplyvňovaný výživným stavom zvierat. Celkový obsah vody v tele hospodárskych zvierat ovplyvňuje množstvo tuku a podobne je to i u človeka. V organizme zvierat nie je chemicky čistá voda, ale obsahujúca rôzne látky, napr. koloidné roztoky bielkovín, minerálne soli, cukry, tukové čiastočky a pod. Zdrojom pre zvieratá je pitná voda a voda obsiahnutá v krmivách. Pri optimálnom 50-percentnom obsahu sušiny v kŕmnej dávke zviera uhradí 30 % dennej potreby vody krmivom a 70 % pitím.

    Aká je potreba vody pre zvieratá a od čoho závisí?

    - Potreba vody záleží od druhu, plemena, individuality, veku, fyziologického stavu a úžitkovosti zvieraťa, ako aj od faktorov prostredia – teploty, vlhkosti, typu a zloženia kŕmnej dávky i spôsobu chovu a ustajnenia. Veľmi dôležitý činiteľ pri spotrebe vody je intenzita jej vylučovania z tela. Okrem uvedených faktorov na ňu významne vplýva obsah sušiny v kŕmnej dávke. Podľa odborníkov na živočíšnu výrobu na kilogram sušiny potrebuje ošípaná 7 - 8 kg vody, hovädzí dobytok 4 - 6 kg a kôň, ovca i koza 2 - 3 kg. V našich klimatických podmienkach sa odhaduje denná potreba vody pre dojnice  45 – 11 litrov (na produkciu 1 l mlieka treba asi 2 l vody), pre výkrmový dobytok 30 – 60 l, pre kone 30 – 45 l, ošípané 10 – 30 l a pre ovce 5 - 15 l.

    Aj voda na napájanie zvierat zrejme musí spĺňať určité kritériá, napr. mať primeranú teplotu, byť čistá, číra... Aká voda sa teda odporúča na napájanie?

    - Dôležité je, aby mala primeranú teplotu 10 – 15 °C. Studená voda je osviežujúcim, ale zároveň ochladzujúcim faktorom, lebo na jej ohriatie na telesnú teplotu sa spotrebuje významné množstvo energie. Dojnica so živou hmotnosťou 600 kg a dojnosťou 20 kg spotrebuje na zohriatie 45 l vody O °C teplej až 18,9 % celkového produkovaného tepla, alebo 23,4 % energie kŕmnej dávky. Ďalším kritériom je, že voda na napájanie hospodárskych zvierat musí spĺňať hygienické limity pitnej vody pre obyvateľstvo, musí byť biologicky a chemicky bezchybná. Podľa odborníkov maximálny obsah rozpustných solí vo vode, ktorú zvieratá prijímajú bez nebezpečenstva, je 1,5 – 1,7 %. Taktiež musí byť čerstvá, číra, chutná, bez vedľajších zápachov a atmosférického vzduchu (prejavuje sa perlivosťou) a bez výskytu usadením minerálneho pôvodu alebo fyzických sedimentov. Pre napájanie sa preto odporúča studničná, pramenitá alebo potočná voda.

    Ako sa prejavuje dehydratácia organizmu zvierat a aké sú jej následky?

    - Nedostatok vody znáša organizmus horšie ako hladovanie, pri ktorom môže organizmus stratiť až 40 % svojej hmotnosti. Voda sa z organizmu zvierat vylučuje močom, vydychovaním a výkalmi, aj vtedy, keď sa prívod pitnej vody zníži alebo zastaví. Strata minimálneho množstva vody, 2 až 5 % z celkovej vody v tele, je nutná na zabezpečenie procesu dýchania a vylučovania produktov metabolizmu močom. Nepravidelné podávanie vody zvieratám, najmä mladým, sa prejavuje poruchami rastu a vývinu. Pri nedostatočnom príjme vody dochádza k zníženiu príjmu krmív, a tým klesá ich živá hmotnosť. Pri znížení hmotnosti zvieraťa o 4 až 5 % sa pozoruje nepokoj a odmietanie krmiva, pri znížení hmotnosti o 6 – 8 % sa objavujú príznaky takzvanej dehydratačnej vyčerpanosti, ktorá sa prejavuje poruchami funkcií centrálnej nervovej sústavy a pri strate 15 - 20 % živej hmotnosti v dôsledku dehydratácie nastáva úhyn zvieraťa.

    V čom spočíva liečba dehydratácie?

    - V odstránení dehydratácie, to znamená v rehydratácii, opätovnom nahradení stratenej vody, elektrolytov a obnovení normálnej funkcii buniek. Obnova chýbajúcej vody v tele zvierat vplyvom nedostatku pitnej a vegetačnej vody sa uskutočňuje veľmi rýchlo. Napríklad dojnica vypije za 30 minút také množstvo vody, ktoré zodpovedá

    15 % jej živej hmotnosti.           

     RENÁTA CHOSRAVIOVÁ