Prakticky celý život sa učíme byť súčasťou pracovných kolektívov, a to bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Pre každého je dôležité zaradiť sa do niektorej zo skupín a zaujať v nej určité postavenie. O práci v tíme, jej efektívnosti, ale aj o tom, že skupinová práca nemusí byť vždy len inšpiratívna, sme sa rozprávali s Mgr. Drahomírou Kučírkovou, CSc., vedúcou Katedry pedagogiky a psychológie FEM.
Schopnosť pracovať v kolektívoch nadobúda každý jednotlivec učením v procese socializácie, formovania svojej osobnosti. Aký je rozdiel medzi pracovnou skupinou a tímom?
- Pracovné skupiny sa vytvárajú na základe hierarchického členenia. Často fungujú podľa princípu „s niekým a proti niekomu“. Riešenie problému v nej často ustupuje sebaprezentácii jednotlivcov a hájeniu vlastných záujmov. V tíme, naopak, musia byť jednotlivci schopní v záujme výsledku potlačiť svoje kompetenčné nároky alebo názory. Rozdiel medzi pracovnou skupinou a tímom vidno i v spôsobe, akým riešia osobné konflikty. Tímy ich riešia otvorene, poctivou komunikáciou, nesnažia sa ich posunúť do inej „bojovej arény“. Práve v tom spočíva veľký motivačný potenciál tímovej práce.
Čo jej prospieva?
- Medzi základné pravidlá patrí, že nesmie dochádzať k podceňovaniu tímovej práce. Ako tím sa zvyčajne označuje skupina ľudí, ktorí sa navzájom dopĺňajú svojimi spôsobilosťami a uvedomujú si svoju spolupatričnosť. K úspechu organizácie prispievajú svojím jedinečným talentom a poznatkami, pracujú v atmosfére dôvery, ktorá umožňuje otvorené vyjadrovanie názorov, nápadov, nesúhlasu, ako aj iných pocitov. S prácou a pracovnou skupinou sa stotožňujú, lebo sú oddaní cieľom, ktoré sami pomáhali vytvoriť.
Existujú však ľudia, ktorí majú nechuť k takémuto spôsobu práce. Čím je to spôsobené?
- Vzájomná pomoc, koordinácia činností a prispôsobovanie sa patria k základným pravidlám zachovania sociálnych štruktúr. S týmito javmi sa stretávame všade tam, kde rozsah činností prekračuje možnosti jednotlivca. Deľba práce medzi jednotlivcami však sama o sebe ešte nevedie k tímovej práci. Niektorí pociťujú vnútornú neistotu, iní nie sú ochotní prispôsobovať sa pracovnému tempu a spôsobu práce iných, alebo sa podieľať na spoločných výsledkoch a zodpovednosti. Niekedy sa jednotlivci pod vplyvom sociálneho tlaku (skupinového myslenia) stretávajú s potláčaním ich nesúhlasných názorov. S cieľom zachovať skupinovú zhodu, dochádza k preferovaniu konsenzu na úkor najlepších riešení. Jednotlivec je vedený ku konformite napriek tomu, že kolektívne rozhodnutie nemusí byť vždy to najlepšie.
Práca v tíme môže byť veľmi inšpiratívna, pokiaľ je dobre vedená a usmerňovaná. Aký význam má teda motivácia k tímovej práci na pracovisku?
- Motiváciu k tímovej práci možno skutočne považovať za jednu z najdôležitejších súčastí manažmentu. Členov tímu musí spájať viera v kvalitu výsledkov produktu činnosti. Aby tímová práca fungovala, treba vytvoriť určité podmienky na pracovisku. Platí to i pre akademickú pôdu. Mám na mysli taký typ kultúry na akademickej pôde, ktorý podporuje sebavnímanie tímu a jeho členov. Tímy by sa mali venovať riešeniu problémov, miesto toho, aby sa doprosovali potrebnej súčinnosti, zdrojov a komunikačných príležitostí.
Ako sa tím vyvíja, vo veľkej miere závisí od vedúceho tímu...
- K hlavnej súčasti jeho práce patrí starať sa o spomínanú motiváciu členov tímu. Keď chce dobre motivovať jednotlivca, musí poznať jeho potreby a umožniť mu za jeho dobrý pracovný výkon ich naplnenie. Ani pozitívna motivácia však nie je „všespásna“. Samotný pracovník musí mať vôľu pracovať a ani najlepší vedúci nevôľu neprelomí.
Existujú univerzálne rady, ako byť dobrým vedúcim tímu?
- Áno, ale v konkrétnych situáciách by som odporučila, byť čo najviac otvorený ľuďom a situáciám, hľadať potenciál pre zmenu a rozvoj silných stránok jednotlivých členov kolektívu a u seba samého rozvíjať sociálne zručnosti, empatiu, asertivitu a odborné kompetencie. Dosiahnuť zmenu pracovnej skupiny na tím je veľmi prácne a náročné. Vyžaduje si to od vedúceho pracovnej skupiny veľa trpezlivosti, dobrý situačný odhad, osobnostné predpoklady a schopnosti.
V úvode rozhovoru ste spomenuli, že nesmie dochádzať k podceňovaniu tímovej práce. Môžete podrobnejšie opísať tento aspekt?
- Odborníci dnes venujú veľkú pozornosť skúmaniu úspešných pracovných skupín, ktoré sú základom kvality činností a prosperity každej organizácie. Najmä tých, v ktorých sa rozvíjajú pozitívne medziľudské vzťahy, kvalitatívne odlišné ako v klasických pracovných skupinách. Myslím si, že významnú úlohu v tomto procese zohráva schopnosť vedúceho pracovnej skupiny koordinovať a riadiť prácu tak, aby jej členovia necítili, že sú zoskupovaní z administratívnych príčin, ich práca sa nekrížila a nedochádzalo medzi nimi k bojom o pozície. Niekedy sa pracovníci v pracovných skupinách cítia ako „prenajatá pracovná sila“, lebo sa málo alebo vôbec nepodieľajú na plánovaní cieľov pracovnej skupiny. Niektorí majú dokonca sklon venovať sa hlavne svojim osobným cieľom. Príčinou môže byť i to, že im stále niekto prikazuje, čo majú robiť. Je tu ešte jeden významný faktor, ktorý bráni porozumeniu v pracovných skupinách. V predstieranej komunikácii sa neskúsený pracovník, aj keď talentovaný a kompetentný, môže ľahko zamotať.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
