Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. založil v roku 1761 v Lyone prvú veterinársku školu. Rozhodol tak na odporúčanie svojho poradcu Clauda Bourgelata v čase prebiehajúcej nákazy moru hovädzieho dobytka, spôsobujúceho veľké hospodárske škody.
Druhým dôvodom, ktorým C. Bourgelat kráľovi argumentoval, bola nevyhnutná pravidelná kontrola a udržiavanie dobrého zdravotného stavu koní, takých potrebných v čase vojen. Bol vlastne prvý, kto tvrdil, že medzi chorobami zvierat a ľudí existujú vzťahy a iba ich odborné sledovanie môže pomôcť kontrolovať zdravotný stav oboch, či pochopiť súvislosti medzi nimi, a to môže zabezpečiť iba organizovaná a koncepčná práca odborne pripravených ľudí. Podľa vzoru Lyonu bolo postupne otvorených mnoho veterinárskych škôl vo Francúzku a v celej Európe. Postupne si veterinárska profesia získala opodstatnenú úctu a uznanie predovšetkým medzi chovateľmi zvierat na vidieku a neskôr v celej spoločnosti, ktorá pochopila, že ochrana zdravia zvierat je dôležitým prvkom ochrany zdravia ľudí a tiež predpokladom zabezpečenia trvalého zdroja potravy živočíšneho pôvodu. Aj Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, predchodkyňa dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, vznikla pôvodne v roku 1946 na báze ústavu, ktorý mal v popise činnosti vzdelávanie v oblasti veterinárstva a chovu zvierat.
Najvážnejšia úloha sa veterinárskej komunite pripisovala predovšetkým v oblasti kontroly šírenia prenosných infekčných chorôb, priamym kontaktom so zvieratami alebo cez potraviny (TBC, cholera), ktoré sa v tom čase skôr chápali ako boží trest. Postupné poznávanie pôvodu infekcií a ich kontrola zvyšovali úctu veterinárskeho stavu v spoločnosti. Rok 2011 sa súčasne považuje za 300. výročie prijatia návrhu prvých preventívnych opatrení proti šíreniu chorôb dobytka, ktoré začiatkom 18. storočia navrhli talianski lekári pápeža Innocenta XI., B. Ramazzini a G. M. Lancisi.
Veterinárstvo je širokospektrálna profesia
Zahŕňa omnoho viac, ako iba liečenie chorôb zvierat. Počas svojej existencie zohrala významnú úlohu aj v politike potravinovej kvality a bezpečnosti, ekológii, etológii zvierat, epidemiológii, fyziológii a psychológii zvierat, vo vývoji a testovaní liekov, biomedicínskom výskume, ako aj vo vzdelávaní odborníkov, v ochrane zveri žijúcej vo voľnej prírode, životného prostredia a biodiverzity.
Okrem medicínskej stránky veterinárskej služby sa veterinársky stav ukázal aj ako komunita schopná tvoriť dôležité medzinárodne a celosvetovo použiteľné preventívne projekty proti prenosným chorobám (zoonózam) nielen pre zvieratá, ale aj pre ľudí, čo sa počas dlhých desaťročí ukázalo ako životaschopné. Na základe toho vznikla aj akási trojdohoda medzinárodných inštitúcií (ktorej súčasťou je aj veterinársky stav), zodpovedných na jednej strane za potravinovú bezpečnosť na svete, predovšetkým v rozvojových krajinách (FAO) a na strane druhej organizácií zodpovedných za ochranu zdravia ľudí (WHO) a zvierat (OIE).
Choroby si nevyberajú
Patogény, cirkulujúce v populácii ľudí a zvierat, môžu poškodiť zdravotný stav oboch, a preto nesú menované organizácie zodpovednosť za ich kontrolu. Potvrdilo sa, že iba široká medzinárodná spolupráca z aspektu celkovej prevencie prináša požadované výsledky v kontrole šírenia chorôb, pohybu, zabezpečení potrebného množstva zdravých potravín a v kontrole životného prostredia. FAO-WHO-OIE sa zhodli na tom, že zdravotné riziká v celom ekosystéme možno minimalizovať iba dôslednou spoluprácou jednotlivých štátov, ktorá je koordinovaná touto tripartitnou väzbou, pretože nemožno neakceptovať špecifickosť vplyvu prostredia, daného rôznymi prírodnými podmienkami, ktoré sa výrazne menia v ostatných rokoch aj zásluhou činnosti človeka.
Chorobnosť zvierat – faktor potravinovej bezpečnosti
Spolupráca je nesmierne dôležitá pri prevencii, aj z aspektu vzájomnej informovanosti, čo prispieva k znižovaniu rizík šírenia chorôb a rizík nedostatočnej potravinovej saturácie komunít tretieho sveta, či komunít postihnutých prírodnými katastrofami. Je známe, že chorobnosť zvierat znižuje celosvetovú produkciu potravín živočíšneho pôvodu o 25- až 33-percent. Aj preto je úloha veterinárskej profesie vo svete nezastupiteľná. Veď iba v krajinách Európskej únie v súčasnosti aktívne pôsobí približne dvestotisíc zverolekárov, ktorí v uvedených činnostiach zastupujú päťsto miliónov ľudí. V decembri 2010 pracovalo pre FAO vo svete 156 zverolekárov, z toho 14 v severnej Afrike a na Blízkom Východe, 56 v Európe, 9 v strednej Ázii, 30 vo východnej Ázii a Tichom oceáne, 11 v Latinskej Amerike a 36 v subsaharskej Afrike. Zverolekári pracujúci pre FAO sa zaoberajú zoonózami domácich zvierat a divo žijúcej zveri, ako aj verejnou veterinárskou službou. Niektorí sú zapojení do zdravotníckych krízových manažmentov, iní do epidemiologického dozoru, ďalší pracujú pri včasnom varovaní a v preventívnych systémoch, diagnostických laboratóriách. Vypracovávajú analýzy vplyvov prostredia, objasňujú vplyv produkčného systému zvierat a krajiny ako podporného faktora šírenia a perzistencie chorôb. Pracujú v oblasti riadenej dieteticky plnohodnotnej výživy zvierat. Kontrolou genetiky zdravia pomáhajú udržiavať a usmerňovať genetické zdroje a biodiverzitu živočíšnej ríše. Skrátka, zverolekári sú multifunkční profesionáli, pomáhajúci spoločnosti zachovať zdravé a produktívne zvieratá ako trvalú súčasť sveta a trvalý zdroj bielkovín živočíšneho pôvodu pre výživu ľudí. Tým významne prispievajú aj k znižovaniu spoločenských problémov v krízových oblastiach predovšetkým v rozvojových krajinách.
V službách veterinárskej obce
Šírku činnosti a dôležitosť veterinárskej služby vystihuje a podčiarkuje aj heslo prijaté FAO pre tento rok: Veterinárstvo pre zdravie, Veterinárstvo pre potraviny, Veterinárstvo pre planétu. Pri tejto príležitosti sa na celom svete koná viac ako tristo odborných podujatí, zameraných na oblasť veterinárnej medicíny a prevencie zdravia ľudí a zvierat.
Som rád, že aj ja patrím do komunity, ktorá sa takou rozsiahlou činnosťou podieľa na živote a ochrane zdravia a že som svojou troškou na úseku vzdelávania za štyridsať rokov mohol prispievať „do veterinárskeho mlyna“. Prajem veterinárskej službe a veterinárskemu stavu v nasledujúcom období ešte viac úspechov pri ochrane biodiverzity a v prevencii zdravia ľudí a zvierat, prajem im, aby aj naďalej riešili a rozvíjali túto dôležitú úlohu vo svete.
