Aktuálna situácia
Rozvoj poľnohospodárstva na obdobie rokov 2013 až 2020 sa aktuálne formuje v týchto mesiacoch. Je dôležité, aby Slovensko vystupovalo v základných požiadavkách (odstránenie historického princípu, capping – stanovenie maximálnej výšky platieb na podnik) jednotne spolu s ostatnými novými štátmi Európskej únie.
Taktiež je žiaduce, aby sme neustále nehovorili o ozeleňovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ale o jej produkčných funkciách. Posledné roky totiž ukázali obrovské výkyvy nielen v cenách komodít, ale i v prístupe štátov k potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov. Európska komisia tvrdí, že nová SPP musí na tieto požiadavky reflektovať. Už v súčasnosti vieme, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou sa zachová princíp dvojpilierovej SPP.
Prvý pilier, ako garant priamych platieb a trhových opatrení a druhý ako forma projektových podpôr. Práve v projektových podporách má Slovensko značné rezervy. Nie tak v čerpaní, kde sa poľnohospodári v zložitej situácii spoliehali práve na opatrenia Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 - 2013, ale skôr v hospodárnom a efektívnom využívaní zdrojov.
Efektívnejšie využívanie zdrojov môže slovenské poľnohospodárstvo posunúť do produkčnej funkcie, ktorá so sebou ťahá ekonomiku vidieka a potiera regionálne rozdiely. O tom, že rezervy sú a treba situáciu riešiť radikálne, svedčí saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami vo výške 1 miliardy eur, ktoré Slovensko v roku 2010 dosiahlo. Od vstupu do Európskej únie, pri dôraze poľnohospodárskej politiky na agroenvironment, sme zdvojnásobili prepad obchodnej bilancie s agrokomoditami!
Čo je ale najhoršie, v hodnote jednej miliardy eur dovážaných tovarov je i dovoz tovaru často nižšej kvality a ľudskej práce. Slovensko má pritom druhú najvyššiu nezamestnanosť zo štátov Európskej únie. Hlbší prepad nášho agrárneho obchodu, ešte viac ohrozuje potravinovú bezpečnosť nášho štátu a môže spôsobiť sociálny rozvrat na vidieku.
Charakteristika agrosektoru od roku 1990 do roku 2004
Dôvody súčasného stavu, keď sa Slovensku z prebytku 50 miliónov eur zahraničnej bilancie s agrokomoditami v roku 1991 dostalo na súčasnú úroveň treba vidieť už na začiatku 90. rokov minulého storočia.
Po roku 1990 došlo k orientácii na malé poľnohospodárske podniky – farmy, ktoré mali vrátiť stav nášho poľnohospodárstva do päťdesiatych rokov minulého storočia. K tomu boli prispôsobené i podpory, čo mnohé poľnohospodárske subjekty, ktoré fungovali i do roku 1989, významne oslabilo.
Zníženie dávok NPK v pôde zo 160 kilogramov čistých živín na približne 50 kilogramov čistých živín.
Nízka obnova strojového parku a dlhodobého majetku v roku 1995 priemerný vek kolesového traktora dosahoval 11,2 roka a v roku 2004 už 13,9 roka.
Prudký pokles stavov hospodárskych zvierat v roku 1990 - 1563 tisíc kusov HD na 593 tisíc kusov v období vstupu do EÚ, ošípané 2,55 milióna kusov na 1,1 milióna kusov
Rast deficitu salda zahraničného obchodu s agrokomoditami v roku 1991 dosiahol prebytok obchodu s agrárnymi komoditami 50 miliónov eur v roku 2004 saldo 500 miliónov eur.
Charakteristika agrosektoru od vstupu Slovenska do EÚ po súčasnosť
Po roku 2004 nastali zmeny v tom, že došlo k stanoveniu jasných pravidiel a určitej miery istoty v podporách.
Priame platby v roku 2004 dosiahli úroveň 25 percent a do roku 2013 sa majú zvýšiť na 100 percent. Vďaka historickému princípu (obilný koeficient), ktorý vychádza z obdobia transformácie sa ale 100 percent nebude rovnať platbám EÚ – 15 ani v roku 2013.
Obdobie po roku 2004 je charakteristické aj ďalším poklesom stavov hospodárskych zvierat, zamestnanosti a prehlbovania salda zahraničnej obchodnej bilancie
Pozitívom sú vyššie investície do DHM ale i do programov, ktoré sa v poľnohospodárstve len prejedli. Sú to rôzne agroenvironmentálne projekty, ale i prostriedky, ktoré nie sú naviazané na zaťaženie pôdy hospodárskymi zvieratami. Krajinotvorbu môže vykonávať mulčovač.
Obdobie je charakteristické i zvyšovaním daní za pôdu, ktoré si stanovujú obce a poklesom podpôr z národných zdrojov.
V posledných rokoch je stále častejší nákup fariem zahraničnými investormi. Tí sa dostávajú cez nastrčené osoby aj k pôde.
Koncentrácia potravinárskeho priemyslu (z 10 cukrovarov zostali dva, z okresných mliekarni zostalo niekoľko veľkých hráčov, atď.) a agresívnejšia politika maloobchodu (tlak na ceny).
Možnosť rozvoja - projektové podpory
To všetko sú dôsledky poľnohospodárskej politiky od roku 1990. Treba ale uviesť, že po roku 2004 došlo len k čiastkovým zlepšeniam a v mnohých oblastiach, ako uvádzam, k ďalšiemu katastrofálnemu prepadu. Pritom len v aktuálnom rozpočtovom období Slovensko hospodárilo z prostriedkami z Programu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 vo výške 2,5 miliardy eur!
Nedostatkami aktuálneho Programu rozvoja vidieka bolo, že prostriedky mohol čerpať spracovateľ bez prepojenia na prvovýrobu. Dôsledky vidíme v tom, keď napríklad spracovateľ kukurice, ktorý získal prostriedky z projektových podpôr, kupuje komoditu v Maďarsku. Tento krok nemá nič spoločné s rozvojom vidieka. Možnosťou je stanovenie podmienky podpory spoločných podnikov spracovateľ – prvovýrobca.
Značný problém je i čerpanie prostriedkov na nákup poľnohospodárskej mechanizácie, ktorá nie je dostatočne využitá. Poľnohospodárske podniky majú mnohokrát na podnikoch stroje, ktoré k svojej výmere nepotrebujú, alebo majú mechanizáciu, ku ktorej nie je zakúpené adekvátne závesné náradie. Nízka využiteľnosť pri kombajnoch v extrémnych prípadoch nedosahuje ani 300 hektárov na rok. Keď si to prepočítame na odpisy, zistíme, že tieto podniky hospodária maximálne neefektívne a náš Program rozvoja vidieka v tom nevidí problém. Desiatky miliónov eur bolo umrtvených na podnikoch, kde tieto stroje stoja na hospodárskych dvoroch.
Ďalším problémom, ktorý nie je ani tak problémom finančným, ale skôr rozvojovým, je vyplácanie prostriedkov na vzdelávanie agentúram, ktoré sídlia v panelákových bytoch na sídliskách okresných miest. Aký je reálny prínos týchto agentúr pre poľnohospodárstvo?
Program rozvoja vidieka na roky 2007-2013
Z tejto tabuľky vychádza aj celkové rozdelenie podpôr medzi jednotlivými piliermi. Treba uviesť, že podpory na rozvoj vidieka, alebo skôr projektové podpory tvoria významnejšiu časť v nových členských štátoch EÚ. U nás je tento pomer vysoký v prospech projektových podpôr práve z dôvodu agroenvironmentálnych platieb, ktoré sa vyplácajú z Osi2 Programu rozvoja vidieka.
Rozdelenie výdavkov SPP medzi oba piliere
(v roku 2009)
Riešenia je preto potrebné vidieť v prechode na produkčnú funkciu nášho poľnohospodárstva formou špecializovaných a vysokovýkonných podnikov, v prepojení spracovania a poľnohospodárstva, v speňažovaní, ale i v nákupe vstupov cez odbytové organizácie, ktoré musia reálne fungovať. Všetky tieto aktivity musia ísť ruka v ruke s novými podnikateľskými programami, ktoré bude koordinovať pôdohospodárke poradenstvo, ktoré sa sústredí do organizácií, ktoré majú v daných témach skúsenosti a kvalifikovaných odborníkov. Koncepciu a rozvoj pôdohospodárskeho poradenstva, by primárne realizovali Agroinštitút, š. p. Nitra a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Záver
Slovensko musí v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike prejsť k produkčnej funkcii poľnohospodárstva a na programy pri ktorých budú efektívne využité prostriedky z programu podporujúceho vidiek. Iné zabezpečenie rozvoja nášho poľnohospodárstva ako cez oživenie živočíšnej výroby, špeciálnej rastlinnej výroby a tým zníženia pasívneho salda obchodnej bilancie, zníženia nezamestnanosti a následnej podpory vidieka a odstraňovania regionálnych rozdielov naozaj nie je možné. Slovensko musí konečne prestať užívať tabletky na uspávanie vo forme rôznych agroenvironmentálnych platieb a zobudiť sa!
