Jar je tu a s ňou aj imperatív jarného upratovania. Dáva ho, akože inak, jarné slniečko, ktoré nemilosrdne odhalí nevymietnuté kúty a zanesené obločné tabule, ktoré krátke zimné dni a dlhé večery pred nami milosrdne zakrývali.
A tak poslúchneme, vezmeme vedro a paletu chémie a pustíme sa do práce. Patrím ku kategórii, ktorá má najradšej oprašovanie knižných políc. Pretože pri tom vždy niečo nové nájdem. No, nové... povedzme tak, upadnuté do zabudnutia. Aj tento rok ma čakalo prekvapenie. Veľmi zaujímavý zborník.
Vyšiel v Slovenskom národnom múzeu a obsahuje štúdie o kulinárnych tradíciách na Slovensku. A tak, upratovanie sem, upratovanie tam, nedá mi, sadám a čítam. Dozvedám sa, že „strava patrí k najkonzervatívnejším zložkám kultúry a stravovacie návyky k najvýraznejším identifikačným hodnotám ľudských spoločenstiev.“ Toľko teória.
A teraz prax. Pretože, ako vieme, naše Slovensko v centre Európy je priestor, kde žije pestrá paleta rôznych etník. Okrem majoritného slovenského aj ukrajinské, české, maďarské, nemecké, rómske, chorvátske, rusínske či židovské... A každé z nich má inak prestretý stôl. V dňoch všedných, aj sviatočných. Cítite, ako to rozvoniava? Údenou šunkou, maľovaným vajíčkom, žltučkou hrudkou, sladkým či ozajstným pečeným baránkom, mazancom a jidášmi, osterbrotom, obradovou paskou, páglami, nekvaseným macesom, zakručanikmi či inými dobrotami. Cítite tú vôňu nadchádzajúcich sviatkov jari? Tak, rýchlo doupratujme a tešme sa na ne! Každý svojim spôsobom.
