Ako s ňou žiť, ako sa pripraviť na výzvy, ktoré nás v blízkej budúcnosti, ale aj v dlhodobejšom horizonte v Európe aj vo svete čakajú? Globalizácia, klimatické zmeny, rast populácie a pasovanie sa s hladom na niektorých svetadieloch.
Vrátiac sa na náš starý kontinent, znamená zamyslieť sa nad európskymi politikami týkajúcimi sa problematiky poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti, vidieckeho rozvoja v nasledujúcich dekádach 21. storočia.
Pretože to nie sú jednoduché otázky. Ale existenčné. Treba ich neustále rozoberať a diskutovať o nich. Iba na základe znalostí sa bude možné v budúcnosti rozhodovať. To si uvedomili aj mladí členovia mladej Katedry európskych politík Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja, keď pripravovali vedecký seminár na spomínané témy. Ako pilotnú aktivitu na ceste za splnením vízií a misie svojho pracoviska, ktoré veru nie sú skromné!
Pre diskusiu si zvolili komornú atmosféru okolo oválneho stola, za ktorým sa stretli domáci s hosťami zo zahraničia. Mladí, čo s radosťou kvitovala vo svojom úvodnom slove dekanka prof. Anna Bandlerová, s erudovanými a skúsenými expertmi, ktorých kurikulá sú bohaté na životné aj odborné skúsenosti. Jedným z nich bol docent István Fehér, vedúci Katedry hospodárskej integrácie z partnerskej Univerzity sv. Štefana v Gödöllö, ktorý si do preplneného diára medzinárodných expertných, ale aj pedagogických povinností, vďaka pozvaniu doc. Márie Kadlečíkovej, nezabudol poznačiť seminár v Nitre. Jeho prednáška o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoji vidieka vyvolala diskusiu týkajúcu sa (aj) konkrétnej situácie v našich krajinách. Prezentácia doc. Márie Kadlečíkovej z Katedry manažmentu FEM, ktorá roky pôsobila na medzinárodnej scéne ako predstaviteľka FAO, načrtla úlohy nášho rezortu poľnohospodárstva z hľadiska jeho pripravenosti na meniacu sa poľnohospodársku politiku EÚ. So zaujímavými názormi na globálne problémy v svetle regionálneho rozvoja prispel do programu aj hosť z Česka, PhDr. Miloslav Lapka z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, ale aj kolegovia z iných akademických pracovísk či domáci učitelia. Spetrum názorov však mal možnosť doplniť aj študent FEM, budúci absolvent našej alma mater.
Na „bicykli“ za kvalitou
V prestávke rokovania som s prosbou o rozhovor oslovila docenta Istvána Fehéra. Nepýtala som sa na obsah prednášky, ale zaujímalo ma, čo odkazuje mladým ľuďom, aký je podľa neho recept na to, aby v živote uspeli. „Môžem byť trochu osobný?“ spýtal sa ma hosť skôr, ako som zapla diktafón. A vyznal sa, že celý život strávil na vidieku a v poľnohospodárstve. Vzorom mu bol starý otec, múdry gazda, ktorý hovorieval, že s prázdnym žalúdkom sa nedá politizovať. A mal pravdu, pretože dedina bola vždy sebestačná, zatiaľ čo mesto v kritických časoch aj hladovalo. „Aj táto večná pravda bola impulzom, že som sa rozhodol pre životné povolanie poľnohospodára. Mal som šťastie na vynikajúcich učiteľov, aj na motivujúce prostredie, ktoré mi umožnilo vzdelávať sa, naučiť sa cudzie jazyky.“ Profesionálna kariéra, zameraná na expertnú činnosť, aj vzdelávanie v oblasti vidieckeho rozvoja, potravinárstva a potravinovej bezpečnosti, ho previedla 70 krajinami sveta. „Osobná skúsenosť mi napovedá, že z hľadiska poľnohospodárstva sú úspešné tie krajiny, v ktorých sa inováciám a technickému pokroku venuje dostatočná pozornosť. Tam, kde je transfer poznatkov dobre vyriešený, tam, kde sú úspešní v oblasti vzdelávania, výskumu, poradenstva, je menej problémov, ako v krajinách, kde toto všetko pokrivkáva,“ pokračuje docent Fehér a pokračuje, že globalizáciu treba brať ako fakt a úlohou učiteľov je pripraviť mladých ľudí na jej dopady. „Je na to viacero spôsobov, ale najdôležitejšie je ovládať cudzie jazyky, informačné technológie a naučiť sa produkovať duchovné hodnoty! Pretože tak, ako existuje technológia pestovania uhoriek, treba sa naučiť aj postupy, ako vytvárať duchovné bohatstvo. Začína to pri písaní diplomovky, alebo už skôr, a základy sú neskôr neoceniteľné aj pri zapájaní sa do projektov, domácich či medzinárodných. Mládež musí vystupovať otvorene a pohybovať sa vo svete, priebežne sa vzdelávať, pretože iba tak sa bude vedieť adaptovať na rýchlo sa meniaci svet. Mladí sa musia naučiť byť múdrymi, ale aj korektnými voči okoliu! Keď sa lúčim so svojimi študentmi, vždy im zdôrazňujem, aby si na ceste smerom „hore“ všímali, koho stretávajú, lebo na ceste dolu schodmi ich budú stretávať opäť,“ zdôrazňuje.
Docent Fehér pôsobí od 80. rokov 20. storočia okrem pedagogickej práce aj vo sfére poradenstva v najrôznejších svetových organizáciách, od FAO, OSN, OECD až po UNIDO. „Poradenstvo a vzdelávanie sú podľa mňa ako bicykel, jeden pedál poháňa druhý,“ vraví a odporúča pedagógom, aby sa nebáli poradenstva, pretože to ich môže veľmi obohatiť, posilniť, je to výzva, ktorá zvýši ich kompetencie, aj kvalitu pedagogickej práce.
K. POTOKOVÁ
Docent I. Fehér vidí veľký rozdiel medzi vzdelávaním v Maďarsku a vo Francúzsku,
kde učí na dvoch univerzitách. Francúzske školstvo je podľa neho viac orientované
na prax, študenti veľmi zodpovedne pristupujú k štúdiu, sú motivovaní k tomu, aby
boli úspešní v praktickom živote. Absolvovanie časti štúdia v zahraničí je pre nich tiež
samozrejmosťou. Foto: JURAJ HUBA
