Úžitkové vlastnosti láskavca sú jednoznačne pozitívne v mnohých oblastiach, v potravinárstve, zeleninárstve, zdravotníctve, kozmetike, krmovinárstve, okrasnom záhradníctve. V ostatných rokoch pribudla aj oblasť energetiky, veď rastlina je perspektívna aj ako zdroj energie.
Súčasná veda potvrdzuje a ďalej rozvíja doterajšie pozitívne poznatky o láskavci a označuje ho za plodinu, vhodnú na pestovanie v podmienkach očakávanej klimatickej zmeny, pri vyšších teplotách a menšom množstve vlahy.
Táto myšlienka sa stala objektom výskumu v projekte, ktorý Katedra rastlinnej výroby v spolupráci s firmou Darwell, s. r. o., rieši od roku 2009. Cieľom projektu, podporeného agentúrou APVV, je využiť fytomasu láskavca na produkciu bioplynu. Kolektív vedeckovýskumných pracovníkov troch fakúlt SPU, zamestnancov Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU v Kolíňanoch a ďalších z výrobnej praxe, rieši pestovateľské a technické otázky technológie založenia porastu, jeho ošetrovania, zberu a skladovania. Ďalšou etapou je využitie láskavca ako substrátu v bioplynovej stanici s následným ekonomickým zhodnotením.
Konferencia ako spôsob prezentácie výsledkov
Láskavec je perspektívna energetická plodina. Predurčuje ju k tomu efektívnejší C-4 typ fotosyntézy, ktorý majú i ďalšie plodiny, ako je kukurica, cirok či cukrová trstina. Z tohto aspektu je zaujímavá i dynamika tvorby sušiny pri schopnosti produkovať vysoké úrody fytomasy aj v suchších podmienkach.
Cieľom riešenia súčasného projektu je, ako tento fenomén využiť na zvýšenie produkcie fytomasy z jednotky plochy a následne hmotu použiť na energetické účely ako substrát na zvýšenie produkcie bioplynu. Z dvojročného projektu je za riešiteľmi poldruharočné experimentovanie. Výsledky boli prezentované na vedeckej konferencii s medzinárodnou účasťou, ktorá sa konala 24. marca na Katedre rastlinnej výroby FAPZ.
Z nedávnej histórie až do súčasnosti
Od roku 1980 sa významné vedecké centrá vo svete začali láskavcom intenzívne zaoberať. V rokoch 1991 až 2001 sa stal modelovou plodinou výskumu aj na Slovensku. Vedúcim projektov o adaptabilite pestovania a využitia láskavca na Slovensku a prehĺbení teoretických poznatkov o jeho pestovaní a využití bol doc. Ing. Jozef Húska, CSc., ktorý sa v týchto dňoch dožíva významného životného jubilea. Bývalí spolupracovníci z katedry a súčasní riešitelia projektu využili príležitosť na gratuláciu. Zaželali mu pevné zdravie, šťastie, radosť zo života a veľa úspechov v ďalšej tvorivej práci. Veď docent Húska ani ako dôchodca nezaložil ruky do lona. Naďalej je aktívny vo výskume láskavca, ale je aj predsedom občianskeho združenia Magna via, ktoré propaguje a zviditeľňuje prírodné a kultúrne krásy Slovenska v okolí starej kráľovskej poštovej cesty vedúcej cez päť štátov z Viedne cez Karpaty do Rumunska.
Prof. Dr. Ing. RICHARD POSPIŠIL, KRV
