Žijeme veľmi rýchlo. Mnoho vecí sa okolo nás iba mihne, ako keby sme sedeli v kupé rýchlika. Veci zdanlivo všedné, ale možno aj dôležité, významné či ojedinelé. V tom chvate niet času pristaviť sa pri nich a zvážiť, koľko našej pozornosti a času si vyžadujú, alebo prosto zaslúžia. Niet kedy, lebo náš rýchlik sa len rúti a rúti a za jeho oknami, akože na písacom stole či v notese, na nás striehne tisíc ďalších vecí, ktoré treba vybaviť, na ktoré nesmieme zabudnúť.
Sú naozaj všetky rovnako dôležité? Máme čas dôkladne sa nad nimi zamyslieť a vysortírovať ich, tak toto bezpodmienečne áno, toto nemusím hneď, znesie odklad, bez tohto sa zaobídem..?
Spomínam si, ako mi raz riaditeľ istej spoločnosti, kde som pracovala, poslal po sekretárke za náruč rôznych dokumentov a papierov, ktoré mali v rožku červené zakrúžkované písmeno „K“. V prvom momente som sa cítila veľmi poctená, že ich označil začiatočným písmenom môjho mena. V druhom som si uvedomila, že to bude asi „založiť do knižnice“. No aké bolo moje prekvapenie, keď som na priamu otázku dostala priamu odpoveď. To veľavravné K znamenalo – kôš! A bolo vybavené! Nemusela som sa zapodievať tým, do ktorého šanónu ich založím, či ich vybavím sama, alebo pošlem kolegom. Úľava, ale zároveň aj dobrá lekcia pre mňa. Pozornejšie čítať a myslieť o krok dopredu. Alebo na tých okolo mňa. Dobre si rozmyslieť, čo je v danej chvíli pre mňa či pre nich, ale aj z pohľadu chvíľ ďalších, podstatné.
Neviem, či som sa to dôkladne naučila, pretože, ako vieme, oddeliť zrno od pliev nie je jednoduché. Ale v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi užitočné. Pretože, kto si uvedomí, že na niektoré „papiere“ možno pokojne napísať čarovné písmenko „K“, je o krôčik bližšie k tomu, aby stíhal uháňajúci vlak.
