Dekanom Technickej fakulty sa od 1. februára stal prof. Zdenko Tkáč. Vo funkcii vystriedal prof. Vladimíra Kročka, ktorý stál na čele fakulty dve funkčné obdobia. Zaujímalo nás aké sú plány a ciele nového dekana, ale aj možnosti ich realizácie.
Pán dekan, doteraz ste pôsobili ako profesor v odbore poľnohospodárska a lesnícka technika a od roku 2003 ste vykonávali funkciu vedúceho Katedry dopravy a manipulácie. Momentálne ste najmladším dekanom na SPU. Je to pre vás veľká zmena?
Nie, keďže poznám fakultu, katedry a všetko, čo treba na to, aby človek dokázal pozitívne ovplyvňovať chod takého zložitého organizmu, akým fakulta, ako súčasť našej univerzity, nesporne je. Moje rozhodnutie kandidovať na funkciu dekana TF sa nerodilo ľahko. Je výsledkom mnohých úvah, rozhovorov a diskusií s kolegami, ale aj zamyslení o budúcnosti našej fakulty.
Dajú sa u vás na Technickej fakulte čakať nejaké veľké zmeny? Aké sú vaše hlavné ciele?
Zmeny budú súvisieť predovšetkým s plnením mojich hlavných cieľov - posilňovať akreditačnú schopnosť fakulty a jednotlivých katedier, vytvoriť dostatočný priestor a vhodné pracovné podmienky tvorivým zamestnancom, integrovať výskumné tímy a definovať oblasti výskumu fakulty, hľadať možnosti účasti v zahraničných projektoch a rozvíjať materiálno-technickú základňu výskumu. Som presvedčený, že treba rozvíjať osobné a bezprostredné kontakty so špičkovými univerzitami a výskumnými ústavmi, ale aj poprednými pracoviskami a firmami. To môžeme dosiahnuť aj cieleným členstvom našich pracovníkov v renomovaných medzinárodných organizáciách. Súčasná doba vyžaduje, aby sme sa ako fakulta orientovali na nové problémové oblasti, a to nielen vo výučbe, ale aj vo výskume. To umožní špecifikovať prístrojovú techniku a následne realizovať také experimenty, ktorých výsledky bude možné publikovať v hodnotných vedeckých periodikách.
Osobitnú pozornosť si v budúcnosti budú zasluhovať vzťahy s českými univerzitami a pracoviskami. Z vlastných skúseností, ale aj skúseností mojich kolegov viem, že táto spolupráca je pre nás prospešná a otvára nám nové možnosti. Preto ju treba ďalej rozvíjať. Domnievam sa, že máme dobre vytvorené predpoklady všetky úlohy zvládnuť.
Veľká časť vášho programového vyhlásenia smerovala k tomu, že chcete prehodnotiť štruktúru a počet študijných programov na vašej fakulte.
Pre podmienky našej fakulty bude potrebné vyšpecifikovať tri nosné študijné odbory a v rámci nich bakalárske, inžinierske a doktorandské študijné programy. S ohľadom na efektívnosť vyučovacieho procesu je dôležité otvárať len tie študijné programy, o ktoré je dostatočný záujem, čo znamená minimálne dve študijné skupiny v jednom študijnom bakalárskom programe, a zamedziť tým vzniku malých študijných skupín v dôsledku úbytku študentov. V tejto súvislosti by bolo vhodné taktiež prehodnotiť a zvýšiť kreditovú hodnotu vyučovaných predmetov. Perspektívne musíme počítať s transformáciou študijného odboru Poľnohospodárska technika na Biosystémové inžinierstvo. Práve pod strechou tohto odboru budeme môcť skoncentrovať široký okruh predmetov do usporiadaného študijného smerovania, príťažlivého pre široký okruh absolventov stredných škôl.
Vo svojom vyhlásení ste spomenuli aj uplatnenie princípu viaczdrojového financovania. Môžete ho špecifikovať?
Znamená to, že sa nemôžeme spoliehať iba na dotáciu a musíme sa orientovať na získavanie finančných prostriedkov (aj na mzdy) z projektov a z celoživotného vzdelávania (CV). Na základe marketingového prieskumu musia katedry identifikovať problémy, ktoré prax potrebuje riešiť. Následne bude možné skoncipovať programy CV, ktoré budú pre prax prínosné a príťažlivé. Nebude to ľahké, ale našou povinnosťou je poučiť sa od tých univerzít, kde systém CV už dlhodobo úspešne funguje.
Kvalifikačná štruktúra učiteľov priamo a nepriamo ovplyvňuje kvalitu vyučovacieho procesu. Aký je váš názor na zvýšenie vekovej hranice odchodu do dôchodku vysokoškolských učiteľov?
Podľa mňa to nie je riešenie. Veľmi dôležitá je garancia študijných programov a výchova nových docentov a profesorov. U pracovníkov, ktorí spĺňajú kritériá, je nevyhnutné bezodkladne začať habilitačné a inauguračné konanie.
Teraz, v období ekonomickej krízy, sa neustále hovorí a rieši uplatnenie absolventov vysokých škôl. Stále platí, že absolventi z TF neklopú na dvere úradov práce?
Kontinuálne pracujeme na tom, aby sa naši absolventi orientovali na to, čo budú skutočne potrebovať. Dá sa predpokladať, že naďalej najväčšie uplatnenie budú nachádzať v malých a stredných podnikoch, ktoré tvoria kostru hospodárstva, vo sfére služieb, v obchode a v podnikaní v priemysle, poľnohospodárstve a v doprave. Čiže predovšetkým v terciálnej sfére. Musia byť preto vyzbrojení poznatkami o technickom rozvoji a inováciách, pretože práve to posilňuje konkurencieschopnosť firiem na trhu. Aj z toho dôvodu musíme do výučby a výskumu výrobných systémov dostať počítačové poradenské systémy, expertné systémy, či simulačné a manažérske softvérové produkty. Uplatnenie absolventov TF je priaznivé, dlhodobo sa veľmi úspešne uplatňujú v atraktívnych pozíciách technicky zameraných firiem v SR aj v zahraničí.
Často sa vedú spory o tom, do akej miery má byť vysoká škola ústretová súkromnému sektoru. Na jednej strane je snaha udržiavať s ním čo najtesnejšie vzťahy, aby dochádzalo k prieniku s praxou a absolventi mali dobré uplatnenie, na druhej strane je obava, aby to neviedlo k tomu, že sa vysoká škola stane iba „liahňou“ pre konkrétne firmy. Kde vidíte kompromis?
Máme ho v podstate nastavený tým, ako je rozdelené štúdium. Existujú tri úrovne absolventov - bakalárov, inžinierov a doktorandov. Práve bakalári a inžinieri musia byť pripravení na prax, a je preto žiaduce, aby ich štúdium reagovalo na požiadavky a podnety zamestnávateľov. Určité percento však zostáva na doktorandskom štúdiu a jeho jadrom je výskum. Bohužiaľ, bakalárske štúdium, ktoré by malo byť najviac orientované na požiadavky zamestnávateľov, nie je spoločnosťou ani študentmi akceptované ako plnohodnotné vysokoškolské štúdium. Viem si predstaviť, že budúcnosť prinesie bakalárom väčšie uplatnenie a naopak, klesne záujem o inžinierov.
Akú úlohu zohráva moderné vybavenie fakulty? Je to ten najdôležitejší faktor?
Moderný výskum už dnes nezávisí len od kvalitných ľudí, ale tiež od peňazí, a samozrejme, aj od prístrojov. I veľmi talentovaní ľudia sa bez nich ťažko presadzujú. Aby bol rozvoj efektívny a reálny, musíme prehodnotiť stav vo vybavenosti meracou technikou a koordinovane v rámci fakulty vytýčiť smerovanie v tejto oblasti s ohľadom na disponibilné finančné zdroje. Súčasná doba vyžaduje, aby sme sa ako fakulta orientovali na nové problémové oblasti, a to nielen vo výučbe, ale aj vo výskume. To umožní špecifikovať prístrojovú techniku a následne realizovať také experimenty, ktorých výsledky bude možné publikovať v hodnotných vedeckých periodikách. Pokiaľ ide o talentovaných ľudí, myslím, že ich máme dosť. Pracujú tu skúsené vedecké kapacity a zároveň vychovávame novú generáciu doktorandov so vzdelaním na európskej úrovni.
