Marec sa má čím pochváliť. Jeden z jeho dní je venovaný všetkým ženám. Iný zas učiteľom. No a celý celučký knihám! Pravda, tvrdí sa o ňom aj to, že nie je veľmi lichotivý k starobe a občas zavelí: „Poberaj sa, starec!“
Pri listovaní historickým kalendárom zistíme, že 7. marca 1811, teda práve pred dvoma stovkami rokov, odišiel navždy aj odvážny osvietenec, národný buditeľ a priekopník osvetovej práce z generácie bernolákovcov, Juraj Fándly (1750 – 1811). Jeho literárna tvorba bola poznačená najmä snahou pozdvihnúť roľnícky ľud. Jedno z jeho diel pomenované Piľní domajší a poľní hospodár by sme mohli pokojne nazvať aj akousi encyklopédiou vtedajších poznatkov o poľnohospodárstve. Fándly názorne poúča v ňom roľníka o vlastnostiach pôdy, jej zložení, ale aj o hnojení, o rastlinách a ich častiach. Ba čo viac, propaguje aj vtedy ešte „nové“ plodiny, ako boli zemiaky či ďatelinoviny. Dával však rady gazdom a gazdinám aj o celoročnom rozvrhu poľných prác, udržiavaní lúk a pastvín či o chorobách statku a iných domácich zvierat. Radil včelárom a poúčal drobný ľud aj o liečivých účinkoch rastlín. Čo je však zaujímavé aj zo súčasného pohľadu, čo by aj dnes malo byť pre spoločnosť podstatné: poľnohospodárstvo pokladal za ekonomický základ hospodárstva krajiny a roľníctvo za najdôležitejší spoločenský stav. Pravda, ani v tých dávnych časoch nebolo také jednoduché ísť s takýmito názormi, ako sa vraví, na trh. Aj Fándly musel často pod tlakom vrchnosti a vlastných trpkých skúseností ustúpiť. No ako vidno, ani po dvesto rokoch sme naňho nezabudli. Pri čítaní jeho rád sa možno pousmejeme, no jeho úvahy majú tuhý korienok. Na zamyslenie, aj dnes...
K. POTOKOVÁ
