Na začiatku akademického roka 2010-2011 si Katedra ekológie Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja (FEŠRR) pripomenula pätnásť rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti sme požiadali o rozhovor jej vedúceho, prof. RNDr. Pavla Eliáša, CSc.
Kedy a ako vzniklo toto pracovisko?
- Zriadenie katedry ekológie sa pripravovalo ako súčasť projektu založenia novej fakulty pre odbory záhradníctvo, záhradná a krajinná architektúra a krajinné inžinierstvo z pôvodnej Agronomickej fakulty VŠP v atmosfére priaznivej pre rozvoj ekológie a ekologickej (skôr environmentálnej) výchovy na Slovensku. Vznikla v roku 1995 na novej Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI), s celouniverzitnou pôsobnosťou a úlohou, zabezpečiť výučbu ekologických disciplín na všetkých našich fakultách.
Ako vieme, boli ste prvým pracovníkom a vedúcim katedry.
- V polovici roka 1995 som prijal osobné pozvanie dekana FZKI prof. Ing. Dušana Húsku, CSc., založiť a vybudovať katedru ekológie. Po dôslednej analýze ekologickej výučby na fakultách VŠP v Nitre som navrhol koncepciu katedry. Pri svojom vzniku nemala vlastné priestory, ani pracovníkov. Bola umiestnená v budove na Mariánskej ulici („na Vŕšku“) a až neskôr sa rozšírila o ďalších spolupracovníkov.
Kedy sa katedra zapojila do vyučovacieho procesu na univerzite?
- V akademickom roku 1996/1997. Mala dvoch pedagógov – odborných asistentov, jedného docenta a ponúkala 17 predmetov. Z toho reálne v spomínanom roku zabezpečila výučbu ekológie, ekológie krajiny a ekológie drevín. Ďalšie zavádzala do výučby postupne. Gestorovala študijné zameranie ekologické inžinierstvo v rámci študijného odboru krajinné inžinierstvo. Pre študentov iných fakúlt, najmä Fakulty ekonomiky a manažmentu, ponúkala minor environmentálny manažment, ktorý si vyberali aj študenti dištančného štúdia na pobočkách SPU.
Ako to bolo s priestorovým zabezpečením pomerne rozsiahlej výučby ekologických predmetov na škole?
- Prednášali sme vo veľkých posluchárňach v hlavnej budove. Kontaktnú výučbu sme zabezpečovali najmä v priestoroch katedry na Mariánskej ulici a praktickú výučbu (laboratórne cvičenia z ekológie) v učebni katedry v Inštitúte vzdelávania a poradenstva v Kolíňanoch, kde sa študenti dopravovali školským autobusom. Súčasťou výučby boli aj celodenné, neskôr poldenné terénne cvičenia v okolí Nitry.
Ekológia ako terénna disciplína vyžaduje aj prácu mimo učební a laboratórií...
- Okrem terénnych cvičení v širšom okolí Nitry organizovala katedra Letné školy ekológie, resp. biodiverzity v Račkovej doline (Západné a Vysoké Tatry) a vo Vlkolínci (Nízke Tatry). Zúčastňovali sa na nich naši študenti, ale aj študenti zo zahraničia, napr. z USA či Thajska. Pre finančnú náročnosť sme však museli od pravidelného organizovania letných škôl upustiť.
Ako vieme, katedra sa skoro zapojila aj do medzinárodných vzdelávacích programov...
- Od roku 1997 do medzinárodného programu Baltskej univerzity (BUP), ktorý organizuje Uppsalská univerzita od roku 1991. V roku 1998 bolo pri katedre zriadené Centrum Programu Baltskej univerzity (BUP) pre Slovenskú republiku a Českú republiku, ktoré som viedol desať rokov. Pracovalo však bez personálneho obsadenia až do roku 2008. O činnosti Centra sme pravidelne informovali na stránkach Poľnohospodára.
Ukazuje sa, že v priebehu piatich rokov sa vám podarilo vybudovať pracovisko porovnateľné s ostatnými, staršími katedrami fakulty, resp. univerzity.
- Najväčší počet pracovníkov mala katedra práve v akad. roku 1999/2000: jedného profesora, dvoch docentov, dvoch odborných asistentov a dvoch technických pracovníkov, štyroch denných a dvoch externých doktorandov. K 1. 9. 2000 už bola katedra vybudovaná na štandardnej úrovni, porovnateľná s inými katedrami vrátane počítačovej a didaktickej techniky. Chcel by som pripomenúť, že sa nám to podarilo najmä vďaka rozvíjajúcej sa medzinárodnej (BUP) a domácej spolupráci (CŠŠ, IPVS Kolíňany, výskumné projekty), bez väčšej finančnej podpory dekanátu fakulty. V apríli 2004 bola katedra preradená na Fakultu európskych štúdií a regionálneho rozvoja, a tým sa začalo obdobie jej prestavby. Desaťročné jubileum oslávila už v rámci novej fakulty.
Na novej fakulte mala katedra osobitné postavenie. Ako sa podarilo zvládnuť tento prechod?
- V nových podmienkach formovala svoje partnerstvo s ostatnými katedrami fakulty prevažne ekonomického zamerania. Čoraz viac sa orientovala na problematiku prírodných zdrojov a otázky životného prostredia, čo si vyžiadalo zavedenie nových predmetov a prijatie nových pedagógov. Spolugarantovala študijný program Manažment prírodných zdrojov (1. a 2. stupeň). V roku 2006 a 2007 sa zlepšili pracovné podmienky katedry investíciami do modernizácie a technického rozvoja.
Mohli by ste nám krátko priblížiť vedeckovýskumnú činnosť katedry?
- Od svojho vzniku sa orientuje na problematiku biodiverzity od jedincov až po ekosystémy, resp. krajinu, jej zmeny v dôsledku prírodných a antropogénnych disturbanciií v podmienkach meniacej sa klímy, osobitne na výskum inváznych druhov rastlín, biodiverzity vidieckej krajiny a mestských sídiel. Rozvíja populačnú ekológiu a fyziologickú ekológiu rastlín. Ťažiskovou problematikou je výskum ekológie a manažmentu inváznych zavlečených druhov rastlín. V súčasnosti katedra rieši dva výskumné projekty VEGA. Projekt Fungovanie nížinného lesného ekosystému v podmienkach klimatickej zmeny (2010-2012) sa rieši v spolupráci s Ústavom krajinnej ekológie SAV v Bratislave, pobočka v Nitre. Druhý projekt Ekologické determinanty kvality života na vidieku (2010-2011) vychádza z dlhodobého zámeru výskumu na FEŠRR do roku 2015. Pracovníci katedry sa podieľajú aj na riešení projektov iných pracovísk, zameraných na výskum alternatívnych zdrojov energie. Skúmajú kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti biomasy bylín využiteľných na energetické účely a dynamiku rastu tzv. energetických bylín v podmienkach južného Slovenska, ich biologicko-chemické, energetické a ekonomické hodnotenie.
Nemôžeme obísť rozsiahlu vedecko-organizačnú aktivitu ...
- Katedra ekológie sa podieľala na organizovaní mnohých vedeckých konferencií v spolupráci so Slovenskou ekologickou spoločnosťou pri SAV (SEKOS) a Slovenskou botanickou spoločnosťou pri SAV (SBS). Išlo o konferencie populačnej biológie rastlín a invázie a inváznych organizmov. V roku 2008 organizačne spoluzabezpečila vedeckú konferenciu SEKOS na tému Výučbou ekológie na školách k ekologickej gramotnosti a v roku 2010 zorganizovala konferenciu Starostlivosť o biodiverzitu vo vidieckej krajine.
Katedra má aj rozsiahlu vedecko-organizačnú aktivitu...
- Pedagogickí pracovníci sa zúčastňujú na práci viacerých medzinárodných programov, telies a organizácií, čím sa stali súčasťou medzinárodnej siete vysokých škôl a vedeckých inštitúcií v Európe a v ostatnom svete. Uvediem iba niektoré z nich. Európska ekologická federácia (EEF), Vedecký výbor pre problémy životného prostredia (SCOPE), Medzinárodná biologická olympiáda (IBO), v ktorých máme významné postavenie.
Aká je perspektíva katedry ekológie?
- Chceli by sme naplniť očakávania zo strany študentov i vedenia fakulty. Je to predovšetkým organizačné zabezpečenie a rozvoj študijného programu Environmentálne manžérstvo (1. a 2. stupeň štúdia), ktoré katedra garantuje a realizácia návrhu pre akreditáciu 3. stupňa. Znížiť súčasné zaťaženie pedagógov dostatočným personálnym zabezpečením výučby predmetov študijného programu v I. a II. stupni vzdelávania. Naďalej realizovať terénne cvičenia, pestovanie a zber rastlinného materiálu pre laboratórne cvičenia, udržať kvalitný terénny a laboratórny výskum vrátane celoročného na stacionároch (výskumná plocha v Bábe). Zdroje pre prácu získavať cez grantové úlohy a projekty, tak, aby katedra v oblasti výskumu a prevádzky bola ekonomicky samostatná. Rozvíjať medzinárodnú spoluprácu a cestou stabilizácie predmetov, vyučovaných v jednotlivých študijných programoch FEŠRR a na ostatných fakultách univerzity, postupne dosiahnuť úväzkovú zaťaženosť katedry tak, aby bolo možné zvýšiť počet pedagogických pracovníkov na štandard určený normou zaužívanou na SPU a znížiť zaťaženosť pedagógov.
Ďakujeme za rozhovor!
K. POTOKOVÁ
