Nie je to dané každému. Myslím dostať do vienka talent. Po našom nadanie. Mimoriadne schopnosti. Neviem, či sa už niekomu poradilo definovať tento pojem. Podľa mňa je to niečo medzi nebom a zemou. Alebo žeby rovno z neba?! Dostať talent, na hocičo, to je v každom prípade zázrak! Či to nazveme božským darom alebo hračkou prírody, vyjde to na rovnako. No pozor, nadanie, to je vec veľmi éterická.
Ak ho neobjavia včas, ak sa s ním nenaloží správne, vyprchá. Aj žiarivý diamant zasadený do šperku bol na začiatku „obyčajným“ kamienkom. Do svojej krásy sa rozvinul iba v rukách šikovného brusiča. Ani talent bez ďalšieho „opracúvania“ nemá veľkú šancu. Možno sa z neho dá niečo vyťažiť, ale iba na chvíľu. Aby sa z neho stal hodnotný šperk, treba ho neustále zušľachťovať. Obaľovať ho vedomosťami, novými zručnosťami. Iba takéto „spojenectvo“ má v sebe to pravé orechové. Či pri umeleckom výkone na pódiu, či v šikovnosti rúk v opravárskej dielni. A aj šancu na prežitie. Najmä vtedy, ak si ho majiteľ neschová do šuflíka na dva západy. Ale je preňho radosťou a aj kusom cti, ak ho môže rozdávať.
„Čo je dôležitejšie v živote, vedomosti, talent?“ Túto otázku si raz položila svetoznáma operná speváčka Eva Marton. Vzápätí dodala: „V živote mám dva batôžky. V jednom je talent. Druhý bol spočiatku prázdny. Rokmi som si ho napĺňala vedomosťami. Oba batôžky si nesiem životom a rozdávam z nich.“
Pravda, nie každý z nás dostal takú nošu talentu ako táto diva. No niečo sa určite nájde! Veď robiť si svoju prácu dobre a rád, aj na to treba mať talent. No a ten druhý batoh, tam sa medze nekladú. Bude sa rozťahovať tak, ako budú doň pribúdať nové veci. A ak bude po okraj, možno z neho začať rozdávať.
