- Pamätám sa, ako malé dievčatko som chcela byť Mičurinom. Aj keď som bratislavské dieťa, narodené na sídlisku, korene sa nezapreli. Je za tým môj „stareček“, s ktorým som chodila pásť kozy a ktorý ma vlastne učil rozumieť prírode. Pre mňa bola zem, pôda, najväčším zázrakom na svete. Vložíte do nej semienko a vyrastie nádherný strom...
- Som rada, že som sa rozhodla ísť študovať na Univerzitu tretieho veku. Hoci sa všetci okolo mňa čudovali, čo to vymýšľam, vravela som, človek v živote niečo dosiahne, ale ak chce naplniť svoju dušu, musí pre to urobiť ešte o niečo viac. Keď si predstavíte, že tu v aule na imatrikulácii sedia zrelí ľudia chtiví vzdelania a uvedomujú si, že spravili prvý krok, aby mohli splniť svoje ciele, túžby, ktoré mali od detstva, je to úžasné!
- Môžu vám ukradnúť kabelku, môžu vám ukradnúť auto, ale to, čo máte v hlave, v srdci, to vám nikto nevezme.
Bola by som veľmi rada, keby viac ľudí chcelo študovať. Slováci sú nesmierne zruční, vedia neuveriteľne tvoriť, no je dôležité, aby sa aj vzdelávali, potom dokážu ešte viac.
- Môžem len a len podporiť všetkých, ktorí chcú študovať na UTV. Profesori sú báječní, skúšania sa netreba báť. Všetci okolo vás sú na jednej lodi, idú za svojím cieľom. Čo vlastne potrebuje ľudská duša? Aby bola stále funkčná, aby nestagnovala. Pokiaľ žijeme, pokiaľ dýchame, mali by sme do svojej hlavičky dostávať stále niečo nové, pretože len to nás posúva ďalej.
- Mladí si ešte neuvedomujú, že my, v treťom veku, chodíme do školy preto, aby sme sa niečo naučili, a nie preto, že musíme! To je neskutočne veľký rozdiel. Veľká škoda, že mladí nemajú dostatočný vzťah k vzdelaniu, lebo ochudobňujú sami seba. Podľa mňa im treba už od základnej školy vštepovať, že sa učia pre seba, nie pre rodičov, pre okolie. Toto zatiaľ veľmi nefunguje...
KP
