eva_pavlikova2 Hlavným hosťom večera 4. akademického plesu nitrianskych univerzít, ktorý sa konal 22. januára v Estrádnej hale PKO v Nitre, sa stala prvá dáma nitrianskeho divadla a šéfka umeleckého súboru Eva Pavlíková.

Počas dnešného slávnostného plesového večera ste sa predstavili známymi piesňami zo svojho repertoáru. Podľa akého kľúča ste ich vyberali?

- Na úvod zvyčajne volím piesne, ktoré roztancujú hostí plesu. Tentoraz som vybrala tri z operety Modrá ruža od Gejzu Dusíka - Ružičky červené, swing – Možno je to zvyk a Harmonika, ktorú som venovala všetkým zamilovaným. Potom nasledovala rezkejšia pieseň z muzikálu Kabaret s rovnomenným názvom a song z muzikálu Mníšky – Hej, svetlá na mňa. Na záver som pridala svoju srdcovku Žiť za to stálo.

Ako by ste charakterizovali váš vzťah k nitrianskym univerzitám?

- Mesto, v ktorom sú univerzity, má budúcnosť. Keďže je tu veľa mladých ľudí z celého Slovenska, cítiť ako pulzuje srdce mesta. Pred troma rokmi som aj ja bola študentkou na UKF a som rada, že som to zvládla popri práci. Zostalo mi veľa príjemných spomienok na zaujímavé hodiny psychológie či sociológie. Tiež som na škole rok pôsobila a odovzdávala svoje vedomosti študentom.

Slovenská poľnohospodárska univerzita je jediná svojho druhu na Slovensku a mám k nej vrúcny vzťah. Osobitne si vážim priateľstvo so súčasným rektorom, pánom Bielikom a jeho rodinou. Myslím si, že ako dekan Fakulty ekonomiky a manažmentu jej dal novú, medzinárodnú dimenziu a táto fakulta získala „cveng“. Napríklad aj tým, že je na nej možnosť študovať v anglickom jazyku.

Vašou domovskou scénou je Divadlo A. Bagara, kde vystupujete už 26 rokov. Nie je príliš náročné zvládnuť aj 20 predstavení mesačne?

- Pre mňa nie, lebo práca je mojím koníčkom. A tým, že účinkujem v rôznych žánroch a s rôznymi hercami, tak ma to nielen baví, ale aj motivuje. Aj keď, úprimne poviem, dnes už nie je mojím cieľom hrať v každej role. Skôr si vychutnávam život a snažím sa, aby moja práca a voľný čas boli v rovnováhe. Takže pracujem, aby som sa cítila potrebná a relaxujem pri čítaní kníh, na prechádzkach, s priateľmi v kine a na koncertoch.

Vaši kolegovia i priaznivci hovoria o vás v superlatívoch, aj to, že ste ako víno, čím zrelšia, tým lepšia... A zrejme je to pravda. Ako to, že vôbec nestarnete a stále ste plná energie? Máte nejaký recept?

- Aj ja starnem, tomu sa nedá vyhnúť. Od prírody som však energická a cítim sa dobre. Navyše sa riadim heslom, že krása vyviera zvnútra, preto sa starám o svoju duševnú pohodu. Priznám sa, že pre svoj výzor nerobím nič mimoriadne. A keď sa mi časom „pokrčia líčka“, určite si ich nedám vyrovnávať plastickými operáciami. Hoci - nikdy nehovor nikdy! Som však za prirodzenú krásu.

Pred pár mesiacmi ste oslávili 50-tku. Aké sú plusy a mínusy tohto veku?

- Zatiaľ ich nevnímam. Aj keď herectvo nie je prechádzka ružovou záhradou – odčerpáva veľa energie a musím nájsť čas ju dočerpať. S vekom sa viac zadýcham a už by som nezvládla také tempo ako kedysi. To je však úplne prirodzené. Na druhej strane, často sa stretávam s bývalými spolužiakmi s vysokej školy a navzájom sa nám zdá, že sa vôbec vizuálne nemeníme, iba nadobúdame životné skúsenosti... Myslím si, že treba mať životný nadhľad, nebrať seba, a celkovo život, príliš vážne. Vtedy sa dá všetko prežiť. Zatiaľ sa mi darí byť nad vodou, aj keď neviem, ako to dopadne v budúcnosti. Keď raz budem bielovlasá babička, želala by som si vždy byť obklopená ľuďmi a nebyť zatrpknutá. Dnes, keď vidím starého človeka s negatívnymi vlastnosťami, poviem si - takáto nechcem a nesmiem byť! A v prípade, že budem, radšej ma zastreľte!(smiech).