Určite mi dáte za pravdu, že papier je materiál, s ktorým človek počas svojho života najviac narába. V mojich žiackych a študentských časoch, ako aj v nedávnej minulosti, sme s ním narábali šetrnejšie.
Anton Kocian, legendárny profesor trstenského gymnázia, veľký milovník prírody a jej znalec, rozdával päťky jedna radosť, keď zbadal, že vyhadzujeme papier ešte celkom nepopísaný. Ak sa tak stalo, postavil nás do pozoru a vyžadujúc rýchlu a vyčerpávajúcu odpoveď, sa pýtal: "Čo je papier?" Odpoveď: "Papier je drevo." A ďalej: Čo je drevo? Drevo je strom.
Čo je strom? Strom je les. Čo je les? Les je naše zelené zlato. Pohotová odpoveď bola zárukou, že nehrozila zlá známka.
Pýtate sa, prečo to tu píšem? Nuž preto, že na všetkých školských pracoviskách sa spotrebuje papiera neúrekom. Na našej katedre má každý vrece, do ktorého dáva použitý papier. Ale čo s tým potom, keď sa vrece naplní? To je otázka! Malé zberne akosi nie sú... Možno by bolo dobré, keby sa na našej univerzite zriadil centrálny zber papiera, prípadne by sme mali oddelené nádoby naň. Takto by sme sa - možno, ale verím tomu - vrátane študentov naučili myslieť a správať ekologicky. A možno by sme boli s touto myšlienkou prví na Slovensku.
