RIZIKOVÉ FAKTORY POTRAVOVÉHO REŤAZCA 2007
Herci hovorievajú, že niet malých rolí. Platí to aj mimo divadla. Vezmime si len takú zdanlivo nenápadnú vec, ako je prestávka v programe vedeckej konferencie. Krátka, no intenzívna epizóda dňa, s pridanou hodnotou úsmevu.
Stretnú sa starí známi, zoznámia noví. Pri káve sa vynikajúco debatuje o veciach vážnych, i tých, ktoré zahŕňame pod pláštik dobrých medziľudských vzťahov. Dosvedčí to aj pozvanie medzi účastníkov medzinárodnej konferencie Rizikové faktory potravového reťazca.
Z rozhovoru vyruším prof. Stanislava Kráčmára z Technologickej fakulty Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Hrdo sa hlási k tomu, že je "naším" profesorom, a tak ho tu na univerzite v úlohe člena rôznych odborných komisií či oponenta stretávame častejšie. Rozpráva mi o svojej domovskej univerzite, na ktorej dnes študuje okolo 8-tisíc študentov, ale podľa stratégie rozvoja by ich v roku 2012 malo byť 12- až 15-tisíc! Potešilo ma, že pán profesor pozná a číta naše noviny, v ktorých svoje meno po prvýkrát objavil v súvislosti s inauguračným konaním. S čím prišiel na dnešnú konferenciu? Spolu s kolegami prezentoval príspevok o akumulácii zinku a mangánu v rajčinách a na posteroch problematiku využitia rias vo výžive človeka.
Aj dr. Robert Stawarz z Biologického ústavu Krakovskej pedagogickej univerzity sa tu cíti ako doma. Na konferencii je už po šiestykrát. Hovorí, že obe pracoviská, medzi ktorými je dnes už aj oficiálna dohoda o spolupráci, spája záujem o rovnaké problémy. Vplyv ťažkých kovov na bunkové štruktúry, štúdium fyziologických a biochemických procesov v živých bunkách a histologické zmeny podmienené ťažkými kovmi v bunkách zvierat, ktoré človek chová pre svoj úžitok. "Výskum má svoje opodstatnenie z hľadiska zdravia ľudí, ale aj pokroku v teoretickej sfére," dodáva.
V babylone jazykov zaznieva aj maďarčina. Dr. Zoltán Somosy (Výskumný ústav radiačnej biológie v Budapešti) a dr. Zsolt Forgács (Národný ústav chemickej bezpečnosti v Budapešti) sú tiež pravidelnými účastníkmi konferencií o fyziológii. Aj keď s úsmevom hovoria, že prednášky v slovenčine nie sú pre nich ľahkým orieškom, pomôžu si názornými tabuľkami a grafmi, vedeckým esperantom. "Mnohé odborné slová v slovenčine sme sa už v priebehu rokov naučili, vieme, čo je bunka, bielkovina či aminokyselina," vravia. Napriek jazykovej bariére sa cítia príjemne, spoluprácu považujú za plodnú a užitočnú. "Každé z našich pracovísk sa zaoberá problémom z inej stránky, a tak sa vzájomne dopĺňame ako v mozaike," zhodujú sa v názore obaja hostia. "Spoločným menovateľom nášho výskumu sú ťažké kovy. Zatiaľ, čo v Nitre sa zameriavajú najmä na ich vplyv na morfologické procesy, v tom sú profíci, my sa viac zaoberáme procesmi funkčnými, najmä reprodukciou, produkciou hormónov," vysvetľuje prof. Forgács.
A keďže je po prestávke a rokovanie pokračuje, potichučky zatváram dvere posluchárne a pre úplnosť pripájam niekoľko informácií od organizátorov: konferenciu, konanú 11. októbra, gestorovala Katedra fyziológie živočíchov a Katedra hygieny a bezpečnosti potravín FBP v spolupráci s Pedagogickou univerzitou v Krakove, Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a Slovenskou spoločnosťou pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV. Okrem domácich tu boli hostia z Maďarska, Poľska, Česka a Egypta. Cieľom bolo informovať verejnosť o faktoroch potravového reťazca, ovplyvňujúcich zdravie živočíchov. Vystúpenia a postery boli zamerané na zabezpečenie kvality potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, problematiku kontroly rezíduí a na ďalšie súvisiace témy. Spomeňme problematiku xenobiotík a ich vstup do rastlín a vodných systémov, mikrobiologických rizík, ako aj využitia morských rias vo výžive zvierat, kontamináciu potravín organickými látkami a kumarínom, ako aj prejavov toxických látok v experimente a v prirodzených koncentráciách na zdravie zvierat a následne i človeka.
