Doc. Ing. Ján Weis, CSc., predseda Akademického senátu SPU
Pracovná pozícia: Vedúci úseku hydinárstva na Katedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ
Miesto narodenia: Revúca, okres Rožňava
Vek: U mužov to nie je problém zverejniť – 58 rokov
Čím ste chceli byť ako dieťa?
- Aj keď pochádzam z lesníckej rodiny, vždy som chcel byť rybárom. Moju prvú rybu som ulovil v Betliari, a bol to pstruh. I keď otca každých päť rokov premiestňovali, stále sme bývali blízko vody. Aj do Nitry som prišiel preto, že tu pracoval nestor rybárstva, doc. Sedlár, ktorý bol z Udavského, nášho posledného bydliska.
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
- Rád sa stretávam a rozprávam s každým, kto má rád ľudí a prírodu, je priamy a otvorený. Mám však aj konkrétne želanie - opäť sa stretnúť s pánom kardinálom Tomkom, našim rodákom a susedom.
Z čoho ste mali v poslednej dobe najväčšiu radosť?
-Moje dve dcéry sú nielen mojou, ale aj manželkinou radosťou. Ale konkrétne oznámeniu, že sa staršia dcéra zasnúbila, takže čakanie na vnúčatá nadobudlo reálnu podobu.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
- Je to nereálne, ale asi medziľudské vzťahy a hrdosť na krajinu, odkiaľ pochádzajú.
Čo rád čítate, počúvate?
-Som knihomoľ. Mama bola knihovníčka, takže všetko, čo prišlo do obecnej knižnice, prešlo našimi rukami. Teraz už na všetky knihy nie je čas, ale vždy si nájdem chvíľu na oddychovú literatúru. A hudba? Jednoznačne cimbalovka, a keď je to možné, tak si pritom aj zaspievam.
Ako si dobíjate energiu?
-Mám veľmi rád drevo. Pokiaľ mi to čas dovolí, tak vo svojej dielničke niečo majstrujem. V mladosti som bol „filmový maniak“. Teraz oddychujem pri prírodopisných filmoch, ktorých mám veľkú zásobu.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
- Je ich viac, napríklad, nikdy neohrdnem dobré jedlo, čo je aj vidieť na mojej postave... Ide to ruka v ruke s tým, že rád lovím ryby a divinu.
Aké máte koníčky okrem poľovníctva a rybárstva?
-Hubárčenie. A mám aj peknú zbierku odznakov.
Máte nejaký obľúbený citát?
-Keď som mal na SVŠ-ke latinu, učebnica bola plná citátov významných ľudí. Jeden mi utkvel v pamäti: „Dum spiro, spero.“ (Kým dýcham, dúfam.)
