55-07wales1 Náš „príbeh“ sa začal 17. októbra o tretej hodine ráno pred hlavným vchodom SPU. Pristavené mikrobusy boli pripravené vziať desiatich študentov a jedného učiteľa na letisko do Viedne. Odlet do Manchesteru krátko pred siedmou.

Na našich tvárach sa striedali pocity únavy a vzrušenia z nadchádzajúcich dvoch týždňov, počas ktorých sme ako vybraní účastníci mali absolvovať intenzívny kurz o obnoviteľných zdrojoch energie (Intensive course on Renewable Energies) v Centre pre alternatívne technológie (Centre for Alternative Technology, skrátene CAT) vo Veľkej Británii.

Nové poznatky v národnom parku

Po neuveriteľných 18 hodinách cestovania do Machynllethu (čítaj machchanlachch – áno, walština je super jazyk ;-), sme vyčerpaní zaľahli do postelí. Až ráno sme uvideli, kam sme to v noci vlastne prišli. Na prvý pohľad komplex nevýrazných budov zaujal najmä svojím umiestnením – v lese. Niet sa čo čudovať, boli sme v Národnom parku Snowdonia, ktorý je druhým najväčším národným parkom v Británii. Raňajky, ale ako sme čoskoro zistili, aj obedy a večere, boli pripravované výlučne z produktov vypestovaných v ekologickom duchu, tzv. bioproduktov, známych aj ako organic. Samozrejme, mäsové pokrmy neprichádzali do úvahy. Podstatnú väčšinu účastníkov, medzi ktorými malo okrem nás zastúpenie aj Fínsko, Grécko a Nemecko, tento fakt nielenže nepotešil, ale študenti si pýtali mäso aj ako odmenu za výhernú prezentáciu. Príprava prezentácií na vylosované témy (napr. veterné turbíny, nukleárna energia a i.) bola jednou z foriem vzdelávania. V každej z ôsmich skupín musel byť študent zo všetkých zúčastnených štátov.

Aj teória, aj prax

Hlavnou náplňou našich dní však boli prednášky. Prebiehali od rána do večera, dve doobeda a dve popoludní. Po prvých dňoch, keď sme absolvovali organizovanú prehliadku po areáli CAT a úvodné prednášky o základných princípoch obnoviteľných zdrojov, nasledovala exkurzia do vodnej elektrárne Dinorwig Power Station, známej aj ako Electric Mountain, najväčšej v Európe a druhej najväčšej na svete. Nesmeli sme si so sebou vziať so sebou takmer žiadne veci, nasadili nám prilby a vzali nás autobusom do hory. Tu sme mali možnosť vidieť šesť obrovských šácht s turbínami, do ktorých prúdila voda z horného rezervoáru a poháňala generátor, ktorý vyrábal elektrický prúd. Takto to fungovalo cez deň, keď bol dopyt po prúde zreteľne väčší. V noci prúdila voda opačným smerom, z dolného rezervoáru, aby mohla cez deň znovu pretekať späť a vyrábať elektrický prúd. Elektráreň bola postavená s prísnym ohľadom na životné prostredie, keďže sa nachádza v spomínanom Národnom parku Snowdonia. Okrem toho sme navštívili aj vodnú elektráreň Rheidol Power Station. Líšila sa tým, že voda prechádzajúca turbínami sa už nevracala späť. Išlo totiž elektráreň postavenú na rieke, pre ktorú je prietok vody prirodzený. Posledná veľká exkurzia bola k veterným turbínam v blízkosti Bwlch Nant yr Arian, taktiež s výkladom.

No vráťme sa späť do CAT. Odzneli prednášky na rôzne témy: veterná energia a turbíny, tepelné solárne systémy, fotovoltaické panely, nukleárna energia, vodná energia a vodné elektrárne, biomasa. Na túto tému sme mali možnosť zažiť dve akčné prednášky od doc. Alexandra Fehéra a Ing. Pavla Otepku (obaja z Katedry udržateľného rozvoja FEŠRR) a musím povedať, že boli jedny z najlepších, ako sa vyjadrili študenti z ostatných krajín. Nechýbali ani témy o čoraz populárnejších „pasívnych“ domoch, rôznych technických záležitostiach, či už kúrení, vetraní, premenách energií v budovách; o dreve a jeho technickom spracovaní, ekonomike a hospodárení a podobne. Prednášky prebiehali v miestnosti s hlinenými stenami (Shepherd Theatre) a v budove so stenami zo slamy (Straw Theatre), ktorá slúžila ako veľmi dobrá izolácia. Okrem toho sme mali pravidelné vychádzky po celom areáli CAT, kde sme mohli zažiť teóriu v praxi. Workshop a možnosť vyjadriť názor na celý kurz prebehli na záverečnom stretnutí.

To najlepšie z domova

Nielen vzdelávať, aj spoznávať sme (sa) prišli. Živé diskusie prebiehali počas prestávok na čaj či kávu, ale predovšetkým vo večerných hodinách, keď sme sa spoločne zabávali, raz v Greek Dance House, v Coach House, inokedy len v common roome, alebo jednoducho v pube (kde sme sa, mimochodom, dočkali aj svojho vytúženého mäsa).

Napokon prišlo aj na prezentáciu univerzity a našej krásnej vlasti. Alma mater sme predstavili pomocou videa, starostlivo pripravenej prezentácie a výkladu. Zodpovedne môžem prehlásiť, že sme našim kolegom urobili veľkú radosť, keď sme im zatancovali, zaspievali, pripravili degustáciu našich typických jedál, ako napr. korbáčikov, klobásky, slaninky, perníčkov, cukríkov a keksíkov, ukázali im krásnu slovenskú čipku v podobe obrusov, poskytli brožúry a sprievodcov o Slovensku... Samozrejme, tomu všetkému predchádzala prezentácia s tým najkrajším (vrátane slovenských žien) a najlepším, čo doma máme, spolu s bohatým výkladom a aspoň s malou dávkou historických faktov.

Vďaka!

Hlásim, že domov sme sa vrátili 31. októbra v plnom počte a zdraví. Chcem sa poďakovať, i v mene svojich spolužiakov, všetkým ľuďom, ktorí sa o nás starali a umožnili nám zúčastniť sa na týchto úžasných dvoch týždňoch plných zážitkov. A motto, ktoré sa uchytilo medzi všetkými zúčastnenými „národmi“? Don´t be panic, it´s organic!