55-06exkurzia2 A opäť začal zimný semester. Okrem každoročného zhonu okolo rozvrhov, internátov, kartičiek a povinností vo vyššom ročníku, nastáva aj termín každoročnej exkurzie organizovanej Katedrou pedológie a geológie a Katedrou botaniky. Nastáva čas sledovania serverov s predpoveďami počasia a úvahami, ako to bude prebiehať tento rok.

Ráno 14. októbra o 7:45 už čakajú autobusy, ktoré nás dopravia na miesta poznávania Slovenska. „Prvý deň si dáme poriadne do tela!" To boli slová doc. Juraja Chlpíka ešte skôr, ako sme vyrazili. Bezpochyby mal pravdu. Veľký Choč (1611 m.n.m.) ponúka príjemné a miestami aj nepríjemné stúpanie. Veď z dedinky Valaská Dubová sme prekonali prevýšenie takmer tisíc výškových metrov. Počasie sa po výjazde nejavilo ako najpriaznivejšie na turistiku. V dolinách a popri ceste sa držala hmla. Prechod cez Donovaly však naznačil, že to dnes bude stáť za to. Vo Valaskej Dubovej sme už vystupovali za modrastej oblohy. Tiahlym stúpaním lesom sa v pomerne krátkom čase dostávame až na Poľanu pod Chočom, kde stojí toľko ospevovaný Hotel Choč. Možno bol niekto aj sklamaný, že tu nedostane bryndzové halušky, ale tento hotel slúži len na prespanie. Po spoločnej fotografii sa púšťame v rôzne veľkých skupinkách k vrcholu. Počasie bolo naozaj prekrásne a skupinka stúpajúca zimnou cestou dozaista ocenila nádherné výhľady na takmer celú Oravu. Po hodinke sme na vrchole a prvé, čo zaujme, je výhľad na štyri národné parky Slovenska. Vychutnávame si slnečné lúče a obedujeme. Po krátkych prednáškach z geológie, pedológie a botaniky sa po skupinkách pripravujeme na zostup. V dobrej nálade prichádzame do dediny a po krátkom občerstvení v krčme, kde "zlapali" Jánošíka, vyrážame do Račkovej doliny.

Druhý deň sa nesie v znamení zmien. Z pôvodne plánovaného Kriváňa sme sa z viacerých možností rozhodli zaparkovať v Starom Smokovci. Z tohto východiskového bodu je z hľadiska náročnosti viacero možností pre všetky skupiny. Delili sme sa na tri. Prvá skupina si vytýčila cieľ, zdolať jeden zo šiestich sprístupnených tatranských štítov, Východnú Vysokú. Pre druhú postačovala Kvetnica a Poľský hrebeň a tretia skupina zvolila prechádzku na Hrebienok, Rainerovu chatu a Studenovodské vodopády. Počasie už dnes nebolo také pekné ako včera. Ale Tatry sú krásne za každého počasia. Odmenu za výkon sme však napokon dostali. Skupina stúpajúca na Poľský hrebeň sa stala svedkom typickej rýchlej zmeny počasia v Tatrách, keď sa v priebehu pol minúty hmla úplne roztrhala a otvorili sa výhľady vo Velickej doline. „Len keby to zostalo už celý deň!" hovoríme si. Za pekného počasia vystupujeme na Východnú Vysokú 2429 m.n.m. Doháňame skupinku našich najrýchlejších, ktorí sú ešte rozhodnutí zdolať Prielom a schádzať Veľkou studenou dolinou. Poľský hrebeň sa stal miestom stretnutie väčšiny členov druhej skupiny. Po krátkej prestávke a fotení sa púšťame na spiatočnú cestu. Je už tma, keď sa všetci stretávame na autobusovej stanici v Starom Smokovci. Na chatu sa príjemne unavení dostávame okolo ôsmej.

Tretí deň sa opäť delíme na tri skupiny. Turistikychtiví členovia sa rozhodli zdolať najvyšší vrchol Západných Tatier, Bystrú (2248 m.n.m.). Druhá skupina sa rozhodla ísť po stopách histórie do skanzenu liptovskej dediny v Pribyline a tretia sa autobusom presunula na prečerpávačku Čierny Váh. Zhodli sme sa, že zhliadnutie tohto technického diela stálo za to a pokračujeme za sakrálnymi pamiatkami v podobe artikulárneho kostola v dedinke Svätý Kríž, kde sa zmestí až neuveriteľných šesťtisíc veriacich.

Večer sme sa už všetci tradične zišli v hoteli a spoločne zhodnotili priebeh celej exkurzie. Sám som zvedavý a plný očakávania, kam pôjdeme na jar!