Na obaloch potravín nachádzame rôzne údaje, od zloženia cez dátum výroby a spotreby až po tvrdenia typu „nízkotučné“. Uvádzanie viacerých z nich je dobrovoľné, no aj napriek snahe mnohých výrobcov je situácia neuspokojivá. Neprehľadné a občas mätúce označenie je pre spotrebiteľa skôr prekážkou ako pomocou.
Aj z tohto dôvodu chce Európsky parlament (EP) zaviesť jasnejšie a striktnejšie pravidlá označovania potravín a zosúladiť ich vo všetkých krajinách EÚ. Zároveň sa usiluje o zabezpečenie čo najmenšej administratívnej záťaže pre potravinársky priemysel, najmä malé a stredné podniky.
O uvedenej problematike sa hovorilo na Fóre občanov, ktoré sa konalo 25. októbra v Kongresovom centre SPU, formou diskusie s poslancami EP, Annou Záborskou a Miroslavom Mikolášikom. Na stretnutí sa zúčastnil aj Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku, Ing. Ján Štulc, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, MUDr. Iveta Trusková z Úradu verejného zdravotníctva SR, ako aj zástupcovia výrobcov potravín, spotrebiteľov a štátnych inštitúcií. Pozvanie prijal aj Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., rektor SPU.
O požiadavkách spotrebiteľov
„Potraviny sú najčastejšie kupovaným tovarom a často sa stretávame s nedostatočne označeným obsahom. Nové nariadenie môže spotrebiteľovi pomôcť cielene sa rozhodovať pri nákupe, čím mu umožní prispôsobiť svoju výživu vlastným želaniam a potrebám. Spotrebiteľ by nemal byť zavádzaný, pokiaľ ide o pôvod, zloženie, množstvo a trvanlivosť výrobkov. Z tohto hľadiska je jednotný európsky systém označovania potravín nevyhnutný,“ povedal Robert Hajšel. Dodal, že spotrebitelia majú tri hlavné požiadavky – čitateľnosť, zrozumiteľnosť a pravdivosť informácií na obale, označovanie nutričného profilu výrobku (obsah soli, cukru, celkových a nasýtených tukov) a uvádzanie krajiny pôvodu. Vyplýva to aj z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pod názvom Názory obyvateľov SR na informácie uvedené na obaloch potravín, realizovala v septembri 2010 agentúra Focus na vzorke 1040 respondentov z celej SR. Podľa prieskumu si napríklad 22 % opýtaných vôbec neprezerá informácie uvedené na obaloch a 51 % si ich prezerá len občas. Za povinné označovanie, aj na úkor zvýšenia ceny výrobku, je 83 % respondentov. Za najdôležitejšiu informáciu Slováci pokladajú dátum spotreby (95 %) a výroby (80 %), krajinu pôvodu si všíma 51 % a zloženie výrobku 50 % opýtaných.
Ani Nitrania sa od celoslovenského priemeru nelíšia. Až 86 % má o takéto informácie záujem. Avšak viac ako polovica respondentov (47 %), to odmieta, ak by sa tým zvýšila cena výrobku. „79 % Nitranov má záujem o označovanie dátumu spotreby, 56 % si želá označovať aj energetickú hodnotu alkoholického nápoja a 72 % chce poznať krajinu pôvodu výrobku,“ uviedol R. Hajšel.
Výrobcovia sú znepokojení
Pohľady jednotlivých aktérov – zákonodarcov, spotrebiteľov, výrobcov či kontrolných orgánov, sa však rôznia. Mnohí výrobcovia, najmä malé a stredné podniky, tvrdia, že nové pravidlá označovania môžu pre ne znamenať veľkú administratívnu a finančnú záťaž. Sú iba za povinné uvádzanie energetickej hodnoty produktu. Nevyhovuje im požiadavka spotrebiteľov označovať krajinu pôvodu, obávajú sa, že produkty vyrobené v niektorých štátoch by sa mohli stať ťažšie predajnými. Pokiaľ ide o veľkosť písma, tvrdia, že typ a kontrast písma sú dôležitejšie ako jeho veľkosť, a preto odmietajú stanovenie minimálnej veľkosti písma. Zhoda nie je ani v otázke uvádzania dátumu výroby a spotreby, či minimálnej trvanlivosti výrobku alebo v tom, či sa výživové hodnoty majú uvádzať na 100 ml alebo 100 g výrobku.
Rokovanie o návrhu nariadenia v EP a v ďalších inštitúciách EÚ, ktoré dá odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky, je však zdĺhavý proces. Výrobcovia a predajcovia sa teda nemusia obávať – budú mať 3 až 5 rokov na to, aby sa prispôsobili novým pravidlám.
